Prezident Peter Pellegrini o novele Trestného zákona diskutoval s odborníkmi. Naznačil, že rozhodnutie, či ju podpíše alebo nie, chce prijať v ústavnej lehote.
Do novely, ktorá sprísňuje postihy pre zlodejov, sa dostali aj tzv. prílepky. Jeden z nich upravil inštitút spolupracujúcich obvinených. Kritizuje ho opozícia aj generálny prokurátor, ktorý ho označil za škodlivý.
Prezident Peter Pellegrini chce novelu Trestného zákona najskôr posúdiť odborne. Zdôraznil tiež, že pri rozhodovaní odmieta politické tlaky zo strany koalície či opozície. Novelu Trestného zákona schválili poslanci Národnej rady SR minulý týždeň. Hlasovalo za ňu 76 poslancov.
„Pri každom zákone skúmam predovšetkým to, či nie je ohrozením ústavnosti, národnoštátnych záujmov a medzinárodných záväzkov SR. Rozhodnutie o podpise alebo vrátení novely Trestného zákona prijmem v ústavnej lehote,“ povedal prezident.
Téme sa v Správach venovala redaktorka Soňa Hlavatá:
Skomplikuje to prácu polície
Novela Trestného zákona prináša napríklad opätovné sprísnenie trestov pri drobných krádežiach. Obmedzuje aj využívanie kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní. To podľa prezidentky Policajného zboru Jany Maškarovej môže skomplikovať prácu polície.
„Môžem povedať úprimne, môj právny názor, že momentálne tak, ako je napísaná skutková podstata, určite,“ povedala Maškarová.
Dôvodovú správu novely vláda s políciou nekonzultovala. Policajná prezidentka však uviedla, že plne rešpektujú schválené zákony. „My sme nemali možnosť sa k nej vyjadriť,“ uviedla.
„Keď sa poslanci Národnej rady (NR) SR, ktorých priamo zvolili vo voľbách do NR SR, rozhodnú uplatniť svoju zákonodarnú iniciatívu, tak na to majú plné právo,“ uviedol minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok.
„Minister vnútra, samozrejme, tieto novely obhajuje. Snaží sa ich vysvetliť tak, že kajúcnici sú ako keby na škodu veci, neprinášajú žiadny osoh a preto ich ani nepoužívajú. Lenže opak je presnou pravdou,“ povedal poslanec NR SR a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Výhrady prokurátorov
Pred Trestnou novelou varujú aj prokurátori. Môže podľa nich oslabiť boj proti najzávažnejším kriminálnym činom.
„Navrhovaná úprava dokazovania výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ vysvetlila Rada prokurátorov.
„Na potieranie organizovanej kriminality sú nevyhnutní kajúcnici, čiže spolupracujúce osoby. Bez nich sa boj s organizovanou kriminalitou jednoducho viesť efektívne nedá,“ dodal Spišiak.
Gašpar spochybňuje kajúcnikov
„Dnes je niekoľko prípadov na súde na rozdiel od mojej veci, v ktorých sa jednoznačne konštatovalo, že kajúcnici klamú. Povedali to rozsudky súdov,“ uviedol poslanec NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD).
„Ak zákon bude podpísaný a bude účinný, tak my, samozrejme, aj v rámci Policajného zboru prijmeme také opatrenia, aby bolo schopné vyšetrovať každé jedno podozrenie z trestných činov,“ povedal Šutaj Eštok.
„Verím, že to bude pozitívne a že nebude vracať zákon. Sme presvedčení o tom, že zmeny, ktoré boli urobené, sú dôležité a potrebné,“ povedal poslanec NR SR Roman Michelko (SNS).
Podľa ústavy má prezident Peter Pellegrini na rozhodnutie, či novelu Trestného zákona podpíše alebo vráti, 15 dní od doručenia schváleného zákona.
