Prezident Peter Pellegrini mal pri rozhodovaní o podpísaní zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) postupovať s väčšou rozvahou. Povedal to predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko. Pri vetovaní zákona šiel prezident podľa neho „na vlne verejnej mienky“ a nekriticky prebral argumenty opozície.
Šéf Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok mal podľa Michelka dôkladnejšie vysvetliť prezidentovi dôležitosť prijatia zákona.
Michelko pripomenul, že prezidenta za veto pri novom úrade nekritizoval len šéf SNS Andrej Danko, ale aj premiér Robert Fico (Smer-SD).
„Prezident takmer bez výhrad prebral rétoriku opozície a týmto správaním si určite voličov koalície nezíska, naopak prudko ich stratí, čiže sa len konštatovalo, že pokiaľ bude oportunisticky načúvať predovšetkým opozícii, nekriticky preberať ich argumenty a konať viac-menej na základe ich skoro až zadania, musí si byť vedomý toho, že prudko stratí podporu koaličných voličov,“ vyhlásil šéf klubu SNS.
Hlava štátu mala podľa neho vziať do úvahy aj argumenty koalície a potom sa rozhodnúť. Predpokladal, že minister vnútra dôkladne vysvetlí hlave štátu svoju motiváciu, a prečo je dôležité, aby zákon prešiel.
„Myslím, že mal urobiť nejaké kroky, aby preventívne dovysvetlil alebo presvedčil prezidenta, prečo je dôležité, aby to podpísal. Neviem, aké sú teraz vzťahy medzi nimi, ale minimálne toto by som očakával,“ dodal.
Keďže zákon vyšiel z Pellegriniho domovskej strany, mal prezident podľa Michelka postupovať pri vetovaní s väčšou rozvahou. Pre ministra vnútra bol tento zákon podľa Michelka dôležitý. „Presvedčil nás, aby sme do toho išli. Kolegovia z Hlasu chceli dať priestor diskusii,“ povedal.
Zákon o ÚOO
Zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý mal od 1. januára nahradiť doterajší ÚOO, schválila v decembri NR SR napriek vetu Pellegriniho. Po prelomení veta Pellegrini upozornil, že sa pri svojom rozhodnutí neriadi želaniami či očakávaniami koalície ani opozície.
Vrátenie zákona odôvodnil absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie.
Ústavný súd SR v stredu (17. 12.) pozastavil účinnosť zákona. Návrh skupiny opozičných poslancov prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Opozícia v podaní namietala možný nesúlad zákona s Ústavou SR aj právom EÚ, ale tiež proces jeho prijatia v skrátenom legislatívnom konaní.
