Na hlavný obsah

Úrady oznámili, kde a kedy pochovajú Brigitte Bardotovú. Jej želanie nebude naplnené

Francúzska verejnosť zápasí s tým, ako vzdať hold legende.

Brigitte Bardotová
Brigitte Bardotová Foto: TASR/AP Photo/Carl Duyck

Francúzska filmová hviezda Brigitte Bardotová bude pochovaná na prímorskom cintoríne v juhofrancúzskom meste Saint-Tropez. Oznámili to v pondelok (29. 12.) miestne úrady. Nadácia zosnulej herečky spresnila, že po rozlúčke v kostole 7. januára bude nasledovať súkromný pohreb v tomto meste na francúzskej Riviére. Informuje o tom agentúra AFP.

Bardotová zomrela v nedeľu vo veku 91 rokov. Podľa vlastných slov si želala byť pochovaná vo svojej záhrade s jednoduchým dreveným krížom na hrobe, ako mali aj jej domáci miláčikovia.

„Radšej by som bola tam ako na cintoríne v Saint-Tropez, kde by dav idiotov mohol poškodiť hroby mojich rodičov a starých rodičov,“ povedala v roku 2018 novinám Le Monde. Napriek jej želaniu úradník radnice v Saint-Tropez v pondelok uviedol, že plánom je pochovanie na mestskom prímorskom cintoríne.

Bardotová zomrela pred úsvitom v nedeľu ráno v prítomnosti štvrtého manžela Bernarda d’Ormalea, bývalého poradcu zosnulého krajne pravicového politika Jean‑Marie Le Pena.

Krajne pravicové názory

Francúzska verejnosť zápasí s tým, ako vzdať hold kultúrnej legende, ktorá v neskorších rokoch presadzovala krajne pravicové názory. Pravicoví politici jej vzdali nadšené pocty, ale ľavičiari boli zdržanlivejší vzhľadom na rasistické poznámky v neskorších rokoch, napísala AFP.

Bardotová podporila šéfku pravicového Národného združenia Marine Le Penovú v prezidentských voľbách v rokoch 2012 a 2017 a opísala ju ako modernú „Janu z Arku“.

Slávna filmová herečka sa ako 15-ročná objavila na titulnej strane časopisu Elle. Preslávila sa filmom z roku 1956 „A Boh stvoril ženu“, ktorý režíroval jej vtedajší manžel Roger Vadim. Svoje slobodomyseľné vystúpenia vo filmoch aj ako speváčka ukončila v roku 1973 a vrhla sa do boja za blaho zvierat.

Neskôr jej protiimigračné názory a podpora krajnej pravice vyvolali kontroverzie. Päťkrát bola odsúdená za nenávistné prejavy, väčšinou o moslimoch, ale aj o obyvateľoch francúzskeho ostrova Réunion, ktorých označila za „divochov“.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet