Takzvaná Rada mieru, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump, zatiaľ podľa odborníka na medzinárodné právo Daniela Bednára nespĺňa základné znaky štandardnej medzinárodnej organizácie. Chýbajú jej jasné pravidlá, zakladajúce dokumenty aj transparentný spôsob fungovania.
„V prípade tejto Rady mieru my konkrétne nevieme povedať, o čo v podstate ide. Prezident síce tvrdí, že ide o medzinárodnú organizáciu, ale dokumenty, ktoré by boli k dispozícii, dnes môžeme len hádať,“ uviedol Bednár z Trnavskej univerzity.
Podľa neho nie je jasné ani financovanie projektu, o ktorom Trump hovorí v súvislosti s miliardovými príspevkami. „Ak by o platení príspevkov priamo rozhodoval predseda, ktorým by bol on, tak to určite nie je bežné,“ upozornil.
Problémom môžu byť aj ústavné limity jednotlivých štátov. Bednár pripomenul, že krajiny sú viazané existujúcimi pravidlami medzinárodného práva a Chartou OSN. „Ak by takáto organizácia mala byť v rozpore s platnými pravidlami, teoreticky by to mohol byť problém pre vstup,“ vysvetlil.
Odborník zároveň varuje, že ak by Rada mieru skutočne vznikla ako alternatíva k Bezpečnostnej rade OSN, mohlo by to oslabiť postavenie Organizácie Spojených národov. „Ak by také niečo vzniklo, určite by to podkopalo dôveryhodnosť a autoritu OSN,“ povedal.
Geopolitická opatrnosť
Motiváciu krajín zapojiť sa do iniciatívy vidí Bednár najmä v geopolitickej opatrnosti. „Štáty nechcú zostať v úzadí, najmä v čase, keď sa hovorí o možnej zmene svetového poriadku,“ dodal. Zároveň však pripúšťa aj osobný rozmer. „Môže tam byť aj motivácia vyhovieť konkrétne pánovi prezidentovi Trumpovi,“ pokračoval Bednár.
Z právneho hľadiska však Bednár neočakáva, že by sa projekt premenil na plnohodnotnú medzinárodnú organizáciu. „Skôr sa prikláňam k tomu, že to ostane v rovine nejakého politického zoskupenia štátov a nestane sa to subjektom medzinárodného práva,“ uzavrel.
Pozrite si celý rozhovor z Ranných správ o Rade mieru s odborníkom na medzinárodné právo:
