Na hlavný obsah

Sused pána Plesníka si bez jeho povolenia postavil nadstavbu na dome. Teraz podľa majiteľa hrozí, že mu múr spadne na dom

Spor sa ťahá už viac ako 14 rokov.

Na snímke problémový múr.
Spor sa ťahá už viac ako 14 rokov. Foto: STVR

Už vyše 14 rokov trvá spor susedov v obci Lieskovec neďaleko Zvolena. Jeden z nich tvrdí, že susedia začali stavať na jeho opornom múre bez povolenia nadstavbu, ktorá ohrozuje jeho dom, a žiada ju odstrániť. Susedný dom medzičasom zmenil majiteľa, no na múre, ktorý vraj ohrozuje dom Plesníkovcov, sa nič nemení.

Od roku 2011 vlastnia Plesníkovci stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, ktorého súčasťou bol aj oporný múr. Sused pána Plesníka však začal na ňom stavať nadstavbu. Tým chcel vybudovať prístup autom k svojej bráne. Od majiteľa pozemku však nemal na takýto krok písomný súhlas.

Majiteľom domu je síce Juraj Plesník, v celom dlhoročnom konaní ho však zastupuje na základe splnomocnenia otec Ján Plesník. Ten vzniesol námietku proti nadstavbe ešte v čase, keď susedný dom patril inému majiteľovi ako dnes.

„Pôvodný vlastník nadstavoval na našom opornom múre, preto sme ohlásili stavebnému úradu neoprávnený zásah. Neskôr dal odstrániť túto stavbu, ale tomu, kto už nebol vlastníkom,“ vysvetľuje otec majiteľa domu Ján Plesník.

„Samozrejme, je otázkou vzťahov pôvodného a nového vlastníka, či o tom vie. Mám však za to, že ak by sa o tom aj nedozvedel, bol by viazaný týmto rozhodnutím,“ uvádza nezávislý advokát Peter Petrík.

Susedskému sporu v obci Lieskovec sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Miro Lupták:

Vyňatý z kolaudácie

Stavebný úrad dom Plesníkovcov v roku 2017 skolaudoval, stavbu múra však z kolaudácie vyňal. Noví majitelia susedného domu dostali 90-dňovú lehotu na predloženie podkladov k dokončeniu nadstavby múra a vzťahy medzi susedmi sa katastrofálne naštrbili.

„Žiadali sme stavebný úrad, aby dal do súladu to, čo ukladá zákon. Teda aby na cudzej stavbe a cudzom pozemku nebolo umožnené stavať bez súhlasu pôvodného vlastníka,“ pokračuje pán Ján.

„Pokiaľ stavebník nepreukáže právny vzťah k danej parcele, vidím tu možnosť absolútne nereálnu, respektíve išlo by o porušenie práva,“ myslí si Petrík.

Majiteľov otec tvrdí, že stavebný úrad sa dodnes pokúša synovo stavebné povolenie na múr včleniť pod jedno konanie o dodatočnom stavebnom povolení pre susedov.

„Určite nie je možné spájať stavebné konanie jedného vlastníka so stavebným konaním druhého vlastníka do jedného rozhodnutia. Podľa mňa ide o dve rôzne konania. Nemôže niekto vykonávať stavbu na základe stavebného povolenia iného účastníka a iného vlastníka nehnuteľnosti,“ pokračuje Petrík.

Niekoľkoročný spor

Spor sa ťahá už niekoľko rokov. Spis putuje zo stavebného úradu na odvolacie orgány, na prokuratúru a späť. Dohoda je zrejme v nedohľadne.

„Opakovane sme sa za obec snažili skontaktovať so synom pána Plesníka, s Jurajom Plesníkom, ktorý je aj vlastníkom domu. Žiaľ, sa nám nepodarilo na žiadne stretnutie, kde sme sa pokúšali o zmier, dostať,“ opisuje starosta obce Lieskovec Michal Turay.

„Spisový materiál k predmetnej stavbe sa na stavebnom úrade nenachádza od februára 2025, kedy bol odstúpený na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica. Je to tak z dôvodu podaných návrhov pána Plesníka na povolenie obnovy konania, ktorým však nebolo vyhovené,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Zvolen Michaela Pšenáková.

„Okresný úrad Banská Bystrica zrušil rozhodnutie Stavebného úradu obce Lieskovec z dôvodu nejednoznačného určenia rozsahu stavieb, ktoré SÚ nariadil zbúrať. Rozhodnutie taktiež neobsahovalo všetky potrebné údaje. SÚ sa tiež dostatočne nezaoberal skutočnosťou, že nariadením o odstránení stavieb môže dôjsť k ohrozeniu zákonom chránených práv a škodám na majetku,“ uvádza hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Simona Parížeková.

„V tejto záležitosti by sa dal jednoducho napísať jeden papier zo strany pána Plesníka. Ak je konkrétny problém, vždy na problém existuje aj riešenie. Tieto riešenia doniesla aj protistrana. Treba len, aby si sadli a doriešili tieto záležitosti. Bez toho to nepôjde,“ pokračuje Turay.

Nesporné vlastníctvo

Vlastníctvo pozemku je nesporné a ani ho nikto nespochybňuje. Podľa otca majiteľa domu však ide o nebezpečenstvo, ktoré hrozí pre zmenu odtokových pomerov.

„Potrebovali totiž zvýšiť cestu. Zaťažili to viac, ako bolo staticky počítané. Nevieme, kam voda odteká. Po každom daždi dochádza k vymývaniu drobných častíc. Ílové častice napučia a hrozí, že celý svah sa zosunie. Múr sa už nakláňa k domu,“ vysvetľuje Plesník.

„Na stretnutie sme pozvali aj odborníka pána inžiniera Hazuchu, ktorý bol prizvaný vzhľadom k tomu, že je znalec. Chceli sme tento problém riešiť aj s odborne spôsobilou osobou pánom Hazuchom. Nebol však pripustený na miesto pánom Plesníkom. Nemáme ďalšiu možnosť,“ opisuje Turay. 

Právny zástupca suseda v písomnom stanovisku okrem iného píše, že klienti, teda susedia pána Plesníka, si neželajú zverejniť v reportáži priezvisko ani iný spôsob identifikácie a podajú civilnú žalobu na ochranu osobnosti. Podľa nich sú dlhodobo vystavení zásahom pána Plesníka formou podaní na správne orgány a súdy.

„Ja si myslím, že keď tu sa nevedia dohodnúť, bohužiaľ, nebude sa tak jednoducho dať rozhodnúť na súde a bude to dlhé roky trvajúci spor s odvolávaním sa. Bohužiaľ, ani na jednom stretnutí sa nám nepodarilo dosiahnuť zmier medzi stranami. Kde nie je vôľa medzi účastníkmi, nebude ani cesta ďalej to rozhodnúť,“ myslí si Turay.

Postoj štátnych orgánov

Pán Plesník argumentuje tým, že v zásade nejde o majetkový alebo susedský spor, ale v prvom rade o postoj štátnych orgánov voči zákonným požiadavkám občanov.

„Občan má vlastnícke práva a stavebný zákon ho chráni spoločne s ústavou. Stavebný úrad by teda nemal nikdy pripustiť, aby sa rozhodovalo o nejakom dodatočnom stavebnom povolení, keď nikdy nebol doložený súhlas, že na mojom pozemku môže niečo byť,“ sťažuje sa Plesník.

„Myslím si, že naše rozhodnutia boli v zmysle zákona. Myslím si, že každý občan má právo a má inštitúcie, na ktoré sa môže, v prípade, že sa mu nepáči naše rozhodnutie, odvolať a tie môžu konať,“ uvádza Turay.

„Môže v konaní vystupovať ako účastník konania a môže uplatňovať nejaké ďalšie svoje práva, a pritom sa nejakým spôsobom domáhať iného rozhodnutia v rámci správneho konania,“ objasňuje Petrík.

„Ak by nerozhodli, už je pripravená správna žaloba na nečinnosť a porušenie zásad ústavnosti voči druhému stavebníkovi,“ dodáva Plesník.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny