Na hlavný obsah

Dvojmetrové šibáky na Záhorí či oblievačka skoro ráno na Liptove. Veľkonočné zvyky v regiónoch sú špecifické

Niektoré sú ľudové, iné kresťanské.

šibačka a oblievačka
Voda predstavuje život, prúty dávajú silu. Foto: TASR/AP/Daniel Stehlík

Veľká noc nie je len o sviatočných dňoch, ale aj o množstve tradícií, ktoré majú svoj pôvod, symboliku aj regionálne podoby. Etnologička Zuzana Beňušková v Ranných správach objasnila, že tradície sa podľa pôvodu delia na ľudové, ktoré zaviedli naši predkovia, a kresťanské. Opísala aj zvyky, ktoré sa zachovali len v niektorých regiónoch či komunitách.

Vysvetlila, že šibanie je špecifický prvok, ktorý súvisí s mágiou dotyku. „Šibe sa mladými prútmi, ktoré sú v raste, a práve dotykom sa má odovzdať nová sila aj tej dáme, ktorá je vyšibaná,“ opísala.

Pripomenula, že na Záhorí bola tradícia aj dvojmetrových šibákov, ktoré dievčatá ozdobia stuhami. „Potom si takýto ozdobený šibák zavesili v krčme. Tam visel aj celý rok, až do ďalšej Veľkej noci,“ povedala.

Existujú aj lokálnejšie obyčaje v rôznych komunitách. „Napríklad v Liptovskej Tepličke sa polieva pomerne skoro ráno, lebo majú ešte omšu aj v pondelok,“ opísala. Dodala, že chlapci potom vyberajú peniaze na popoludňajšiu zábavu.


Na východnom Slovensku sa zachovali niektoré odlišné zvyky, ktoré súvisia s pravoslávnou cirkvou, vysvetlila odborníčka.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny