Sexuálne zneužívanie detí patrí medzi najzávažnejšie formy násilia s dlhodobými následkami pre obete. Odborníci upozorňujú, že mimoriadne rizikové sú prípady odohrávajúce sa v rodinnom prostredí. Problémom je aj šírenie zneužívajúceho materiálu, ktoré traumu ešte prehlbuje.
Páchatelia často využívajú online prostredie a snažia sa vyhnúť odhaleniu. Diskusie vyvoláva aj výška trestov a ich odstrašujúci efekt. Čo je teda kľúčové pri ochrane detí a prevencii takýchto činov? A aký trest je v takýchto prípadoch skutočne spravodlivý?
Podozrenie zo sexuálneho zneužívania
Dňa 26. marca 2026 skončil v rukách polície 59-ročný muž pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania nevlastnej dcéry.
„Podľa našich doterajších zistení mal obvinený najmenej od roku 2020 zneužívať bezbrannosť a nízky vek svojej nevlastnej dcéry už od jej troch rokov, pričom voči nej mal vykonávať rôzne sexuálne praktiky a minimálne v jednom prípade malo dôjsť aj k súloži,“ ozrejmil hovorca Prezídia policajného zboru Roman Hájek.
O pár dní obvinila polícia aj matku dievčatka. „Na základe následných procesných úkonov a doposiaľ zadovážených dôkazov, vyšetrovateľka odboru počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru dňa 9. apríla 2026 vzniesla obvinenie zadržanej žene pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia, prečin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení,“ doplnil Hájek.
Pred rokom odhalila polícia prípad sexuálneho zneužívania dvoch malých dievčatiek vlastným otcom. Muž mal fotiť intímne miesta svojich dcér takmer od narodenia, uspokojovať sa pri tom a následne zábery zverejňovať na darkwebe. Ku všetkému sa priznal a dostal päťročný nepodmienečný trest.
Sexuálnemu zneužívaniu detí sa v relácii Reportéri venovala redaktorka STVR Denisa Gerši:
Odsúdenia hodný čin
„Štatisticky sa najviac odhaľujú prípady páchania trestnej činnosti rozširovania detskej pornografie a prechovávania detskej pornografie,“ povedala hovorkyňa Prezídia policajného zboru Lea Vilhanová.
Ďalej uviedla, že existuje dosť prípadov, keď páchatelia majú k dieťaťu prístup. Častokrát ide o otčimov, ktorí majú sexuálny záujem o deti. Tie potom v prostredí domova zneužívajú a vyhotovujú pri tom aj fotografie a videá, ktoré následne rozširujú. Využívajú na to dostupné chatové aplikácie, komunikačné platformy, prípadne ich rozširujú v priestore darkwebových pedofilných fór.
Primárka mužského oddelenia v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku Zuzana Hromádková uviedla, že za najzávažnejšiu sexuálnu deviáciu sa považuje pedofília v kombinácii so sadizmom. Znamená to, že okrem toho, že pacient cieli na najzraniteľnejšiu subpopuláciu (na deti) k dosiahnutiu sexuálneho naplnenia, je prítomná aj sadistická zložka, kedy chce niekomu ubližovať.
„Pedofilná orientácia alebo každá parafilná orientácia, nie je priamo viazaná na spáchanie sexuálneho deliktu,“ vysvetlil psychiater a hlavný lekár detenčného ústavu v Hronovciach Marek Zelman.
Začalo to v pubertálnom veku
U Radka, muža s parafíliou, to začalo, keď mal 13 rokov. „Zistil som, že sa mi páčia dievčatká okolo siedmich až deviatich rokov. Trvalo to sedem rokov, než som si to priznal,“ povedal Radek.
Podľa jeho slov na to prišiel tak, že narazil na webovú stránku iného pedofila, ktorý tam písal o svojich pocitoch. Boli podobné aj tým jeho, avšak cítil, že deťom ubližovať nechce. Naopak, chce im nejakým spôsobom prospieť. „Potom sa s tým zmierite. Poviete si, karta padla na teba,“ priznáva Radek.
Odhaliť vysoko skrytú trestnú činnosť súvisiacou so zneužívaním detí a detskou pornografiou nie je jednoduché. V minulom roku sa podarilo polícii odhaliť 16 prípadov sexuálneho zneužívania zverenej osoby a osem prípadov aj objasniť.
Policajti zistili aj 96 prípadov sexuálneho násilia, z ktorých 58 objasnili. Najviac, až 210 zistených a 65 objasnených prípadov sa týkalo detskej pornografie.
Medzinárodná organizácia Internet Watch Foundation každý rok analyzuje státisíce obrázkov s detským pornografickým obsahom na internete. Z výskumov vyplýva, že najviac zobrazované deti sú vo veku sedem až desať rokov. Išlo o viac ako 228-tisíc obrázkov. Deti vo veku jedenásť až trinásť rokov, kde analyzovali vyše 217-tisíc obrázkov.
Tretiu najpočetnejšiu kategóriu – až stotisíc obrázkov – tvorili deti vo veku troch až šiestich rokov. Najmenej bolo obrázkov s deťmi do dvoch rokov. Z hľadiska pohlavia boli na väčšine analyzovaných obrázkov vyobrazené dievčatá, v počte 490-tisíc k 137-tisíc.
Dopad sexuálneho zneužívania
Na preživších má zneužívanie hlboký a často celoživotný dopad. Členka expertnej siete zameranej na prevenciu sexuálneho zneužívania detí v Európskej komisii docentka Slávka Karkošková uviedla, že výsledky výskumov ukazujú, že medzi preživšími trpí až 95 percent obetí životným psychickým poškodením.
Medzi najčastejšie diagnózy podľa nej patrí posttraumatická stresová porucha, ktorou trpí až 70 percent obetí.
„Výskumy potvrdzujú, že mladší vek pri incidente je spojený s vyššou pravdepodobnosťou závažného a trvalého dopadu na život v dospelosti,“ povedala Karkošková.
Ak existuje dokumentácia zo sexuálneho zneužívania, či už v podobe fotografií alebo videí, „obetiam to prináša ešte ďalšiu vrstvu utrpenia, ktoré je v literatúre označované ako trvalá reviktimizácia,“ upresnila Karkošková.
Nestačí trestať, treba aj liečiť
Podľa experta na trestné právo z Právnickej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave profesora Jozefa Čentéša je v takýchto prípadoch potrebné, aby bol nepodmienečný trest ukladaný spolu aj s ochranným liečením. Je potrebné si podľa neho uvedomiť to, že takáto osoba môže byť v prípade, ak sa bude dobre správať, aj podmienečne prepustená.
„Tresty sú dostatočné, ale aplikačná prax výkladu trestov je podľa mňa nepostačujúca,“ tvrdí bývalý vyšetrovateľ a zakladateľ národnej linky Ochráň ma Roman Abrahám. Každý súd, prokuratúra či vyšetrovateľ si podľa Abraháma vykladá trestné činy, ktoré sa venujú násilnej trestnej činnosti, svojím spôsobom.
Nedostatok kapacity
Páchatelia, ktorým bolo súdom nariadené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, mali naň nastúpiť ihneď po prepustení z výkonu trestu. Prax bola však dlho taká, že pre nedostatok miesta a chýbajúce špecializácie jednotlivých psychiatrických oddelení ostávali bez liečby niekoľko týždňov až mesiacov.
„Snažíme sa v čo najkratšom čase pacienta prebrať. Aktuálne sa nám to darí v deň prepustenia z výkonu trestu,“ povedala primárka Hromádková. Pacient k nim nastupuje, ak majú voľné kapacity.
Situácia so sexuologickými ochrannými liečeniami sa podľa psychiatra Mareka Zelmana roky neriešila. Uviedol, že vlani vzniklo prvé pracovisko v psychiatrickej nemocnici Hronovce, ktoré sa špecializuje na výkon ústavného ochranného sexuologického liečenia.
Problémom je podľa Zelmana kapacita. Pracovisko disponuje desiatimi lôžkami a už teraz je na týchto lôžkach dvanásť pacientov. Podľa neho je to však cesta, ktorou by sa dalo posunúť ďalej, pretože „veľmi významnou súčasťou liečby parafílie je skupinová terapia“.
Pri ochranných liečeniach sa v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela stretávajú s tým, že pacienti, ktorí spáchali trestný čin sú donútení súdom, aby sa podrobili liečeniu. Podľa slov Hromádkovej sú takíto pacienti častokrát manipulatívni. „Formálne deklarujú, že s nami spolupracujú, ale je to iba maska pre spoločnosť,“ dodala Hromádková.
Formy liečby
Jednou z najúčinnejších foriem liečby je podľa psychiatrov psychoterapia. V závažnejších prípadoch musia pristúpiť aj k hormonálnej liečbe, ktorá znižuje libido pacientov na minimum.
„Ľudskoprávne organizácie v súčasnosti vyžadujú súhlas aj s hormonálnou liečbou parafílií,“ vysvetlil psychiater Marek Zelman. Ide o chemickú kastráciu, teda zníženie alebo vynulovanie hladín testosterónu, ktorá sa prejaví podávaním liekov. Zelman doplnil, že je to však podmienené súhlasom pacienta.
Užívanie liekov však neznamená, že to parafíliu vylieči. Podľa Zuzany Hromádkovej to znižuje sexuálne nutkanie a sexuálne fantázie sa prejavujú v menšej miere.
„Chirurgická kastrácia v rámci sexuológie má asi také postavenie ako trest smrti v rámci trestného práva,“ uviedol psychiater Marek Zelman. Nedá sa zvrátiť.
Cieľom liečby pri parafílii podľa Zelmana nie je zmeniť sexuálnu orientáciu, tá je relatívne stabilná. Dôležité je však podľa neho „usmerniť sexuálnu túžbu nedeviantným spôsobom, teda viesť človeka k bezpečnej realizácii sexuálnej aktivity, ktorá nie je kriminálna a ktorá nezasahuje do práv iných ľudí“.
Radek, muž trpiaci parafíliou, uviedol, že so sebaovládaním ani sebaprijatím nikdy problém nemal. Počas tejto doby sa zveril mnohým ľuďom a oni ho vraj prijali takého, aký bol. Nepotreboval vyhľadať odbornú pomoc.
Práca s pacientom
Pacienti s pedofilnou orientáciou sa začínajú hlásiť na liečenie už aj sami od seba, čo odborníci vnímajú pozitívne.
„Najjednoduchšie je pracovať s pacientom, ktorý prichádza dobrovoľne, a ktorý si uvedomuje abnormalitu toho, čo pociťuje, a k čomu ho to sexuálne priťahuje,“ povedala primárka Zuzana Hromádková. Týka sa to ťažkých foriem sadizmu.
„Pacient, ktorý sám chce na sebe pracovať, chce zmeniť svoje vzorce v správaní a svoje nutkanie, je najideálnejším pacientom, lebo ten to chce reálne zmeniť,“ uzavrela Hromádková.
Pre týchto ľudí, bol minulý rok určený program „Parafilik“. Psychiater Marek Zelman vysvetlil, že program sa zameriava na sprostredkovanie alebo poskytnutie pomoci ľuďom, ktorí sa nedopustili trestnej činnosti.
Ak človek trpí takýmito predstavami, môže podľa neho kontaktovať cez národnú linku duševného zdravia odbornú pomoc, kde mu tá pomoc môže byť poskytnutá v rámci prevencie, ak by niekedy v budúcnosti došlo k spáchaniu trestnej činnosti.
