Slovensko si pripomína 22. výročie vstupu do Európskej únie. Požiadali sme oň v roku 1995. O štyri roky neskôr sme dostali pozvánku za rokovací stôl.
Našu snahu dostať sa do tohto spoločenstva potvrdili aj výsledky jediného platného referenda u nás v roku 2003. Členským štátom sme sa stali spolu s ďalšími deviatimi krajinami o rok neskôr, a to práve prvého mája. Išlo o dosiaľ najväčšie rozšírenie Únie v dejinách.
Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Cyprus, Slovinsko a Slovensko. Prvého mája 2004 sa z európskej pätnástky stala Európska dvadsaťpäťka.
„Veľmi sa teším. Vstup Slovenska do Európskej únie je veľkým dňom. Európa sa opäť zjednocuje a to je dobré nielen pre Slovensko, ale aj pre Európu,“ vyhlásil 1. mája 2004 vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
Cesta do Európskej únie pre Slovensko nebola jednoduchá. Viaceré členské štáty krajine pod vedením Vladimíra Mečiara nedôverovali. Prístupové rokovania po zmene vlády v roku 1998 mali za úlohu presvedčiť členské štáty, že sme dôveryhodný partner. Vstupu Slovenska do Európskej únie predchádzalo referendum. Nateraz jediné úspešné v dejinách.
Spoločná mena a Schengen
Po vstupe do Európskej únie sme sa postupne pridali aj k Schengenu a spoločnej mene. Získali sme tak aj výhody voľného pohybu osôb a tovaru v rámci Únie. Hraničné priechody sa otvorili. „Konečne voľnosť! Žiadne papierovačky, dve hodiny stáť,“ povedal v tom čase kamionista.
Európska únia za uplynulé dve dekády prežila viacero kríz. Od migračnej krízy cez pandémiu až po vojnu na Ukrajine. Práve tá aktuálne otvára otázky bezpečnosti členských štátov.
„Mier v Európe je veľmi potrebný, pomôže všetkým, lebo to vedie k stabilite, prosperite a bezpečnosti. Ale pre mier treba urobiť aspoň toľko, koľko robia tí druhí pre vojnu,“ uviedol hlavný sprostredkovateľ pri vstupe Slovenska do EÚ Ján Figeľ.
„V minulosti ste nemohli spomenúť slovo európska armáda, lebo to bolo ako červené súkno na býka pre mnohé európske štáty. Dnes silnie povedomie, alebo uvedomenie si toho, že naozaj – budeme to musieť zvládnuť sami. Lebo v tomto nepredvídateľnom svete bez pravidiel neviete, na koho vonku sa môžete spoľahnúť,“ skonštatoval vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Peter Stano.
Za dvadsaťdva rokov získalo Slovensko viac ako 36 miliárd eur z európskych fondov. Európske zdroje tvoria až 80 percent verejných investícií na Slovensku.
Výročiu vstupu do Európskej únie sa v Správach venovali redaktori Peter Tarasovič a Miriam Čerešníková:
Prezident Peter Pellegrini vníma Európsku úniu ako strategický priestor na rozvoj, spoluprácu aj prosperitu. Upozornil však, že spoločenstvo štátov čelí bezpečnostným aj ekonomickým výzvam, od konfliktov po migráciu. Zdôraznil potrebu vlastného postoja Slovenska a posilnenia spolupráce a solidarity v rámci Únie.
„Je aj v slovenskom národnom záujme urobiť z Európskej únie hráča, ktorý je aktívnou súčasťou medzinárodných procesov, hráča, ktorý je schopný svojím politickým, ekonomickým a diplomatickým tlakom nastoliť mier. Rešpektovaná Európska únia znamená aj rešpektované Slovensko,“ vyhlásil prezident.
Smerovanie EÚ
Výročie vstupu Slovenska do Európskej únie si pripomenuli aj politici. Hodnotia ho ako významný a prínosný krok. Koalícia kritizuje súčasné únijné smerovanie. Opozícia upozorňuje na zhoršovanie našich vzťahov so zahraničnými partnermi.
Koaliční predstavitelia sa zhodujú, že členstvo v Európskej únii prinieslo Slovensku viaceré benefity, napríklad v oblasti financií či voľného pohybu. Zároveň kritizujú jej súčasné smerovanie, zásahy do ekonomiky či podľa nich prílišný vplyv Bruselu.
„Únia je iná, než za akých podmienok sme aj my do nej vstupovali, alebo keď vznikala. Dnešná únia je výrazne progresívna, liberálna, presadzuje tvrdohlavo len svoje hodnotové videnie sveta, ako keby neakceptovala iný názor,“ povedal podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD).
„Síce teraz v poslednom čase vidíme trenice, ale myslím si, bolo to úspešných 22 rokov, že je to príbeh, v ktorom Slovensko chce pokračovať ďalej,“ myslí si predseda poslaneckého klubu strany Hlas-SD Róbert Puci.
„Nie je to zatratený projekt, ale ak nedôjde k reforme, bude vyvolávať tento projekt ďalej v národoch skrivodlivosť a nemôže dopadnúť dobre,“ tvrdí líder SNS Andrej Danko.
Využívanie benefitov Únie
Opoziční politici rovnako zdôrazňujú prínosy ako sloboda cestovania, ekonomický rast či nové príležitosti. Zároveň kritizujú, že Slovensko tieto výhody nevyužilo naplno, a upozorňujú na zhoršovanie vzťahov Slovenska s Európskou úniou.
„Ľudia na Slovensku mohli pocítiť, že toto je náš životný priestor, že toto je priestor, kde sa vieme najlepšie rozvíjať,“ uviedol poslanec NR SR Peter Stachura (KDH).
„Je to v niečom aj premrhaný čas, to je odkaz hlavne na eurofondy, keď sa pozriete, koľko sa u nás z štruktúrálnych fondov, či v ostatných rokoch cez plán obnovy preinvestovalo. A keď sa pozriete, ako to preinvestovali iné krajiny,“ vyhlásil poslanec NR SR Tomáš Valášek (PS).
„Ja som veľmi rád, že sme členom EÚ. Najhoršie je, že máme vládu, ktorá kazí jednotu Európskej únie,“ povedal predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš.
„Vidíme, že Maďarsko sa vracia späť do Európy. My by sme sa tam radi vrátili tiež. Pevne verím, že sa nám to podarí,“ skonštatoval poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS).
