Prvý písomný doklad o existencii mlynárstva na našom území je už z roku 1135. Mlynské koleso sa u nás kedysi točilo takmer v každej dedine.
Tie časy sú už nenávratne preč, dnes nám ich pripomínajú len technické pamiatky, ktoré zostali. Po ich stopách sme sa tentokrát vybrali na východné Slovensko.
„Na Spiši boli veľmi priaznivé podmienky na vznik vodných mlynov, ktoré tu v minulosti vznikli. Keďže sa tu nachádzalo množstvo vodných tokov, rieky Hornád, Hnilec a Poprad, na ktorých vzniklo najviac mlynov, tie podmienky boli priamo úmerné počtu. Máme údaje o tom, že okolo roku 1872 sa na Spiši nachádzalo takmer 300 mlynov, aby sme som mali predstavu, koľko ich naozaj bolo,“ hovorí historik Dávid Patera.
Histórii mlynov na Slovensku sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Lucia Čižmáriková:
Voda z dvoch riek
V Hnilčíku stojí Zajacov mlyn. Mal vynikajúcu strategickú polohu, stál na križovatke ciest a súčasne využíval vodu z dvoch riek. Zvedená voda poháňala koleso, ktoré neskôr nahradila turbína.
„V rámci lokálnej histórie, konkrétne obce Hnilčík, je doložená ľudová slovesnosť spísaná bývalým farárom Františkom Hadrim, ktorý tu pôsobil. Tunajší mlynári vystupovali aj ako obchodníci, ktorí chodili na Dolnú zem, čiže do dnešného Maďarska. Chodili do miest ako je Miškov, Debrecín predávať svoje výrobky. Väčšinou to boli jačmenné krúpy, ktoré vyrábali naozaj kvalitné. Oplatilo sa im podnikať takéto ďaleké cesty, ktoré trvali aj vyše týždňa,“ pokračuje Patera.
V Hnilčíku stojí Zajacov mlyn. Mal vynikajúcu strategickú polohu, stál na križovatke ciest a súčasne využíval vodu z dvoch riek. Zvedená voda poháňala koleso, ktoré neskôr nahradila turbína. Majiteľ mlyna Jozef Zajac tu dokonca pôsobil 13 rokov aj ako miestny richtár, svedčí o tom aj vzácna tabuľa, ktorú našli pri výkopových prácach…. V Hnilčíku voľakedy ťažili meď a železo. Baníci a mlynári tu žili v zaujímavej pracovnej symbióze. Cez vybudované štôlne tiekla voda.
„Nachádza sa tu aj vyústenie odpadového kanála, odvodného kolesa, posledného mlyna, ktorý sa nachádzal v rámci doliny. Takéto podzemné štôlne sú doložené v tejto lokalite až štyri. Malo to svoj účel. Nakoľko tu bol banícky kraj, baníci so stavbou týchto štôlní bez problémov mohli pomôcť,“ vysvetlil odborník.
„Zároveň to malo aj bezpečnostný charakter. Na tej lúke pod mlynom totiž nevznikla brázda, ktorá by mohla predstavovať aj nejaké riziko, povedzme, že by tam spadlo nejaké dieťa. Tieto podzemné štôlne mali ešte aj tento účel. Lúka nad touto štôlňou mohla byť využívaná ako pastvina alebo záhrada, pretože na Hnilčíku bola tá pôda cenná,“ objasnil ďalej historik.
Mlyn v Spišskom Podhradí
Ďalší vzácny mlyn stojí v Spišskom Podhradí. Patril rodine Faithovcov. „Využíval na svoj pohon vodu. Vodné koleso poháňalo ako mlyn, tak aj vodnú pílu, ktorá sa tu predtým nachádzala. V neskoršom období tu pribudol parný stroj. Vodný pohon bol potom využívaný len čo sa týka mlyna. Je veľmi unikátne, že ten vodný pohon vodným kolesom na tomto konkrétnom mlyne ostal až do obdobia druhej svetovej vojny. Množstvo ostatných mlynov v okolí už totiž malo v tom čase vodnú turbínu,“ uvádza Patera.
Táto národná kultúrna pamiatka má aj silný ľudský príbeh. Ján Faith, vyučený stolár, emigroval za prácou do Ameriky. Za zarobené peniaze si potom kúpil mlyn. V tom čase bol vo veľmi zlom stave, spolu s manželkou sa mu ho podarilo zrekonštruovať a nastali zlé, vojnové časy.
„V 1914 roku, keď začala prvá svetová vojna, musel narukovať. Nešťastnou náhodou prišiel o jednu nohu a tú druhú mal popálenú. Aj na základe toho, že sa z tej vojny vrátil handicapovaný v dosť zlom psychickom a fyzickom stave, našiel životný elán. Dokázal ten mlyn pozdvihnúť a tento mlyn zveľadil, aby mohol z neho vzniknúť prosperujúci podnik,“ hovorí historik.
Vážení členovia spoločnosti
Mlynári od nepamäti patrili medzi vážených členov dedín a mestečiek. V úcte ich mali ako páni, tak aj poddaní. V mlyne sa premlelo naozaj všetko, od obilia až po novinky zo sveta.
„Postavenie mlynára v spoločnosti bolo špecifické. Na jednej strane bol závislý od svojich klientov, ale zároveň aj oni boli závislí od neho. Potrebovali totiž jednotlivé výrobky. Čo sa týka pána mlynára Jana Faitha, bol špecifický v tom, že bol veľmi rozhľadený človek. Nielen čo sa týka svojej profesie, ale aj obecného života, spoločenstva a politickej angažovanosti. Veľa to svedčí o tom, že mlynári boli všestranní ľudia. Boli veľmi vzdelaní a veľakrát boli veľmi dobré informovaní od ľudí, ktorí do mlyna prichádzali. Bol v dianí a vedel, čo sa deje aj doma aj vo svete,“ objasňuje Patera.
V interiéri mlynice v Spišskom Podhradí sa zachovalo prakticky všetko pôvodné zariadenie z obdobia, keď sa v mlyne prestalo mlieť. Dnes ho vlastní mesto a premenilo ho na múzeum. Dvere sú v ňom otvorené pre každého, kto sa vopred telefonicky ohlási.
