V jednej z najmenších obcí na Považí dnes žije asi len stovka ľudí, no ročne ňou prejdú tisíce. Turisti z celého sveta tu obdivujú ľudovú architektúru. Unikátne motívy zdobia domy, tradičné i moderné odevy, oblečenie olympionikov a ocitli sa aj na slovenských dokladoch.
História Čičmian sa píše od 13. storočia, no história maľovaných domov je oveľa mladšia. „História je približne 200-ročná. Ľudia začali stavať z dreva, ktoré zakresávali. To znamená, že v tomto podnebí bolo treba drevo chrániť. Starý ornament bol v podstate omnoho jednoduchší, tvorený len bielymi plochami. Samotné ornamenty boli napríklad vlnovky alebo čiarky, pretože s ílovitou hlinou, s ktorou to namazávali, sa nedalo tak jemne maľovať,“ vysvetlila lektorka expozície Považského múzea v Čičmanoch Alexandra Štaffenová.
Život Čičmancov v minulých storočiach vôbec nebol ako maľovaný. Vládli tu mrazivé zimy, chladné letá a v tunajšej pôde sa toho veľa neurodilo. Drsné podmienky dobre zvládali valasi, ktorí prichádzali z Balkánu a usadili sa v tejto nehostinnej kotline.
Čičmany navštívila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka Monika Mannová:
V domoch žilo aj 40 ľudí
„Dokázali si vyklčovať lúky a pásť. Dedinka bola dosť veľká, postupne narástla až na najvyšší zaznamenaný počet obyvateľov 1 500. Ľudia bývali v tých najstarších dobách vo veľkých balkónových domoch, lenže žilo tam 20, 30 až 40 ľudí pod jednou strechou ako taká veľká rodina,“ prezradila Štaffenová.
„Potom, keď sa domy začali tak napĺňať, že to bolo neúnosné, každý si začal hľadať iné možnosti, tak sa stávalo, že si štyri rodiny postavili jeden dom. Izbu si delili pomyselnou čiarou stredom na dve polovičky, stôl a pec v rohu mali spoločné. Hore si postavili štyri komôrky, kde si skladovali potraviny a osobné predmety. Spávali tam fyzicky zdatnejší, mladí ľudia, lebo tam sa nekúrilo. Každý mal svoje hospodárstvo, pestovali tu skôr len zemiaky, kapustu, nejaké obilie a ľan. Bola to typická nevoľnícka obec, čiže bol tu ťažký život,“ pokračovala.
Okrem pasenia oviec sa obyvatelia živili ako podomoví obchodníci a boli aj zruční remeselníci. „Pracovali ako obločiari, sklári, pretože cez kopec pri Valaskej Belej sa nachádzala sklárska huta. Odtiaľ si brali tabuľové sklo, ktoré nosili v drevených krošniach. Vandrovali po okolí a zasklievali okná,“ opísala Štaffenová.
Zruční vo výrobe odevov
Čičmanci boli zruční i pri výrobe odevov. Pestovali ľan, z ovčej vlny zasa tkali súkno. Ich odevy boli nielen teplé a pevné, ale i krásne s typickými výšivkami.
„Ľan a vlna v lete chladia a v zime hrejú, ľan v zime udržuje vašu teplotu. Ľudia v zime používali hlavne vlnené výrobky a v lete ľan, ktorý je úplne najsilnejšie prírodné vlákno, čím dlhšie ho máte, tým je lepšie. Je mäkšie, kvalitnejšie,“ ozrejmila Andrea Hanúsková.
„Aj samotná výšivka mala svoj vývoj od prírodnej červenej. Postupne začali pridávať farby a charakteristické boli práve oranžová, žltá, bordová, to sú typické čičmianske farby. Kroj patrí v podstate k najstarobylejším na Slovensku,“ uviedla Štaffenová.
Podobu dreveniciam vdýchla výšivka
Práve výšivka vdýchla dodnes zachovanú podobu čičmianskym dreveniciam. Pôvodné zdobenie vlnovkami a čiarkami s použitím ílu totiž zaniklo po dvoch ničivých požiaroch začiatkom 20. storočia. Vtedy sa začala éra ľudovej architektúry, ktorá dedinku preslávila.
„Všetky domy okrem dvoch zostali zničené. Boli však postavené znova z dreva za pomoci štátu, Pamiatkového úradu a významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Už koncom 19. storočia navštevoval Čičmany. Dokonca na veľkej výstave v Prahe v roku 1895 postavil celý takýto dom, aby ukázal, ako zvláštne bývajú ľudia v tomto regióne. Je to aj jeho zásluha, že si to dnes ľudia môžu pozrieť. Potom vypísali súťaž o najkrajší dom a ženy začali maľovať vápnom už jemnejšie a začali čerpať ozdoby z čičmianskej výšivky,“ povedala Štaffenová.
„Výšivka je samozrejme staršia. Sú to geometrické vzory s rôznymi názvami ako srdcia, pierka, baranie rožky a podobne. Na dome z roku 1913 vidíme ornamenty, ktoré sa začali zdobiť po požiari a novej výstavbe v roku 1921. Čiže približne pred 100 rokmi začali ľudia maľovať po domčekoch čičmiansku výšivku a zostalo toto v podstate pre návštevníkov dodnes,“ uzavrela.
