V online priestore rastie fenomén nazývaný manosféra – obsah cielený najmä na mladých mužov. Kým časť ponúka rady o vzťahoch či sebarozvoji, iná šíri nenávisť voči ženám, agresivitu a spochybňuje rovnosť medzi pohlaviami. Odborníci upozorňujú, že sociálne siete takýto obsah šíria rýchlo a bez jasných hraníc.
Znalec z odboru psychiatrie opisuje, že aj vo väzbe sa u obžalovaného Samuela S. vracajú myšlienky plné hnevu voči ženám. Pred rokom v Spišskej Starej Vsi nožom zavraždil dve ženy, spolužiačku a zástupkyňu riaditeľky gymnázia.
Odborníci upozorňujú, že podobné prípady nevznikajú vo vákuu. Medzi časťou mladých mužov silnie pocit frustrácie, odmietania a krivdy, ktoré internetové komunity premieňajú na nenávisť. Algoritmy sociálnych sietí pritom dokážu takýto obsah šíriť rýchlo, intenzívne a bez kontroly.
„Realizovali sme veľký dotazníkový prieskum, kde sme sa zamerali aj na postoje žiakov. Dvadsať percent chlapcov má názor, že ženy by nemali zastávať vysoké funkcie, nemali by viesť firmy. Každý piaty chlapec si myslí, že nemá význam, aby mali ženy vysokoškolské vzdelanie,“ informovala hlavná štátna inšpektorka Štátnej školskej inšpekcie Alžbeta Štofková Dianovská.
Dve strany manosféry
„Tie čísla sú samozrejme závažné a svedčia o tom, že v spoločnosti existuje pohľad na nerovnosť medzi mužmi a ženami. Zároveň naznačujú, že časť mužov dlhodobo vníma ženy ako niekoho, kto má byť podriadený, a ak tomu tak nie je, mali by byť potrestané,“ objasnil profesor Katedry politológie Masarykovej univerzity Miroslav Mareš.
Na internete vznikol paralelný svet komunít, ktoré spája spoločný pohľad na mužnosť, vzťahy a postavenie žien. Súhrnne sa označujú ako manosféra. Navonok často hovoria o sebazdokonaľovaní, úspechu, cvičení či sebavedomí.
V niektorých častiach manosféry sa rady o vzťahoch miešajú s konšpiráciami, pravicovou rétorikou aj otvorenou nenávisťou voči ženám. Odborníci upozorňujú, že práve v online priestore sa tieto svety navzájom prepájajú a radikalizujú.
Tlak na výkon a pohŕdanie slabosťou
„Ten kontent sám o sebe je toxický, takže dokáže urobiť veľmi veľa,“ vysvetlil psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Michal Božík.
„Chalani dnes vyčítajú svojim otcom, aký im odovzdali genetický materiál, ktorý tu tá európska civilizácia potrebuje. Naozaj tie konšpiračné teórie sú neuveriteľné,“ opísal riaditeľ občianskeho združenia IPčko a psychológ Marek Madro.
Investigatívna reportérka sa tejto téme venovala viac ako dva roky. Pod zmenenou identitou vstupovala do online komunít mladých mužov a sledovala, ako sa z rád o úspechu postupne stáva tlak na výkon, dominanciu a pohŕdanie slabosťou.
„Sú niektorí, ktorí vyslovene len šíria nenávistné myšlienky a potom sú tam tí, ktorí tvrdia, že vlastne muž okrem toho, že má byť svalnatý, tak má byť bohatý. Lebo hodnota muža sa v podstate odzrkadľuje v jeho svaloch. V svaloch kvôli tomu, že to znázorňuje, že máte disciplínu,“ povedala investigatívna novinárka Kristína Böhmer.
„Druhá vec, ktorá znázorňuje disciplínu, sú peniaze, pretože ich viete zarobiť. Oni žijú v silno kapitalistickom svete, kde neexistujú žiadne systémové bariéry k zarobeniu peňazí. Každý, kto chce, je milionár. Čiže v podstate my len nechceme, keď nie sme. Toto je pre nich dôležité, že mať tú hodnotu, a tú hodnotu znázorňujú tieto veci. Ešte tá pekná žena,“ dodala.
Agresívny jazyk na internete
Aj v slovenskom online priestore pribúda obsah, ktorý ľudí redukuje na výzor, zosmiešňuje ich alebo z nich robí terč verejného ponižovania. Agresívny jazyk, ktorý bol kedysi na okraji internetu, sa dnes dostáva k mladým ľuďom ako bežná súčasť zábavy.
„Ja som si všimol, že títo najhorší ľudia, títo fašisti progresívni, sú všetci hrozne škaredí. Podľa mňa je tam nejaká korelácia. Vy keď sa narodíte ako zlý človek, tak vám sa tá hniloba zvnútra vychádza na povrch,“ vyhlásil influencer Filip Sulík pre platformu Národná televízia na sociálnej sieti.
„Práve zvýšené vystavovanie takýmto naratívnom, hlavne teda zo strany mládeže, mladých ľudí, môže spôsobiť zvýšenú toleranciu k porušovaniu týmto princípom. To znamená, že napríklad oslabovanie dôvery v demokratické hodnoty, v hodnoty rovnosti, v hodnoty slobody,“ ozrejmila sociologička Slovenskej akadémie vied (SAV) Radka Vicenová.
Obsah manosféry vytvárajú aj ženy. Na Slovensku medzi výrazné tváre patrí Lívia Pavlíková. „Ja sa pohybujem v skupine ľudí, ktorí opovrhujú feminizmom a niektorí by ich možno nazvali toxickí, maskulínni muži. V skutočnosti títo muži sú podľa mňa najviac citliví ku ženám a najviac starostliví. Takíto muži opovrhujú skôr feministkami a to im schvaľujem,“ uviedla influencerka Lívia Pavlíková.
„Ak aj budeme mať konzervatívnejších politikov a budeme ako spoločnosť konzervatívnejšia, každý budeme mať nejaké špecifické roly, že keď je takto pekne svet zaradený, tak ten život je viac v balanse,“ doplnila influencerka.
Terčom útokov sú ženy
Najčastejším terčom útokov v prostredí manosféry bývajú ženy, ktoré vystupujú verejne. „Je to náročné. Zažila som online útoky od trollov, alebo aj od mladých chlapcov, ktorí sa snažili útočiť na môj výzor, alebo na to, ako sa správam,“ opísala poetka a študentka Lea Jaššová, ktorá je aktívna na sociálnych sieťach.
„Toto častokrát počujete od dievčat, od chlapcov málokedy. To vychádza z ich biológie,“ myslí si influencer Filip Sulík.
„Tým, že som bola aj onkologický pacient a tvorila som aktívne na sociálne siete, tak som videla, čo všetko dokážu napísať chorému 18-ročnému dievčaťu ,“ poznamenala Lea Jaššová.
„Práveže problém tohto sveta je, že sme rovnosť povýšili nad prirodzenosť. Úplne ignorujeme prírodné faktory dvoch pohlaví. Za každú cenu, iba aby bola tá rovnosť. Napríklad aj v politike, keď v niektorých krajinách sa snažia robiť kvóty, aby bolo rovnako veľa žien a mužov v parlamente, ignorujúc, že ženy od prírody nemajú taký záujem byť v politike ako muži,“ tvrdí Sulík.
Fyzické útoky a sexuálne obťažovanie
„Zažila som aj to, keď som mala 15 rokov, že vedľa mňa muž v MHD masturboval,“ opísala Jaššová.
„Stretávala som sa aj s fyzickými útokmi. Nie že ma niekto vyslovene napadol, ale sexuálne ma obťažovali napríklad na festivaloch, kde ma 40-roční chytali za moje intímne partie,“ doplnila.
„Chlapci robia to, čo majú, do čoho ich tlačí ich prirodzenosť. Oni chcú dievčatá, majú v sebe testosterón, takú tú dravosť a idú potom. Robia to, do čo ich príroda tlačí, ich vlastná prirodzenosť. Podľa mňa to nie je zlé, že to robia,“ vyhlásil influencer Filip Sulík.
„Pre 15-ročné dievča, ktoré má nejakú vidinu o svete, že všetko je skvelé, všetko je dobré, to bolo veľmi ťažký budíček,“ myslí si Lea Jaššová.
„Mňa dokonca konfrontoval otec jednej z tých žien. Ja som o nej mal veľa videí. Ona vraví, že bola znásilnená,“ uviedol Sulík s tým, že ho otec danej ženy požiadal, aby o nej prestal hovoriť na sociálnych sieťach, lebo sa obával, že jeho dcéra si siahne na život.
Influencer dodal, že tak neurobil. „Keď ste hasič a neviete zvládať oheň, tak ste sa minuli povolaniu. Veď ten oheň neprestane,“ vyhlásil.
Štátna školská inšpekcia realizovala monitorovanie vzájomných vzťahov v triednom kolektíve a názorov žiactva na školu a spoločenské témy.
Milióny verejných príspevkov
Z výsledkov vyplýva, že viac ako polovica mladých mužov vo veku 14 až 19 rokov skôr alebo úplne súhlasí s tvrdením, že muži vedia lepšie riadiť firmy než ženy. To isté platí aj pri otázke žien v politike. Približne 20 percent chlapcov na stredných odborných školách si taktiež myslí, že ženy nepotrebujú mať vysokoškolské vzdelanie.
Na platformách ako Telegram, Reddit či Rumble fungujú tisíce komunít, ktoré denne produkujú obsah postavený na nenávisti voči ženám a naratív, že nepatria do čela firiem či politiky.
Podľa databáz Cornellovej univerzity vytvorilo na dvanástich najväčších fórach približne 338-tisíc používateľov viac ako 50 miliónov verejných príspevkov. V mnohých príspevkoch sa otvorene objavujú aj výzvy na násilie voči ženám.
Svetový prieskum hodnôt pre OSN zároveň ukazuje, že približne tretina svetovej populácie si za určitých okolností dokáže zdôvodniť násilie na partnerkách.
Odborníci upozorňujú, že spoločným menovateľom šírenia týchto myšlienok sú sociálne siete a algoritmy, ktoré zvýhodňujú konfliktný a nenávistný obsah.
„Z výskumov vieme, že algoritmy sociálnych sietí milujú nenávistný obsah a tlačia ho mladým chlapcom,“ skonštatovala investigatívna novinárka Kristína Böhmer.
„Mám napríklad aj na Instagrame, aj na TikToku viac účtov, pričom v jednom som sedemnásťročný chlapec. Naschvál som si tam nastavila záujmy ako šport a autá. Nechcela som to tlačiť, netvárila som sa, že som mizogýn alebo niečo podobné. Trvalo skutočne pár minút, kým som sa dostala k obsahu nenávistného voči ženám,“ dodala Böhmer.
Extrémistické naratívy
„Máme čoraz viac dôkazov, že pri niektorých masových streľbách alebo extrémistických útokoch proti komunite boli páchatelia veľmi často intenzívne zapojení aj do takýchto mizogýnnych online platforiem. Tie šírili posolstvá napojené na širšie ideológie ohrozujúce nás všetkých,“ informovala vedúca sekcie pre ukončenie násilia páchaného na ženách a dievčatách v organizácii OSN Kalliopi Mingeirou.
Trend nárastu mizogýnneho obsahu si niektorí spájajú s návratom Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Platformy vtedy uvoľnili pravidlá o extrémistických naratívoch.
„Určite je riziko v prípade plnej slobody prejavu na internete,“ vyhlásil profesor Katedry politológie Masarykovej univerzity.
„Feminizmus ukázal ženám, ako sa majú správať v 20. – 21. storočí. U mužov to je komplikovanejšie a menej diskutované. Je tlak na to, že byť silný a nezdieľať svoje emócie. Toto všetko sú veci, ktoré mladí muži majú navnímané cez kultúrne vzorce. Keď sa všetko spojí do balíka, nám z toho vie vyliezť veľký problém pre mladého človeka. Respektíve mladý človek nám vie vyliezť ako problém pre spoločnosť,“ vysvetlil psychológ Božík.
Miroslav Mareš z Masarykovej univerzity pripomína, že nepriateľstvo voči ženám nie je nový jav. Internet mu však dal nový priestor, rýchlosť a dosah.
„Otázkou je, čo by nám odpovedala populácia, keby sme sa jej pýtali pred 70 rokmi. Keby sme sa za Slovenského štátu pýtali, aká má byť úloha žien, možno by sme dostali veľmi podobné odpovede,“ objasnil Mareš.
Zmeny v celej spoločnosti
Sociológovia upozorňujú, že nejde len o konflikty na sociálnych sieťach. Ak sa spochybňovanie rovnosti, demokracie a práv žien stane bežnou súčasťou verejného priestoru, môže to meniť atmosféru celej spoločnosti.
„Pokiaľ je tu istý segment spoločnosti, ktorý tieto princípy nielenže spochybňuje, ale ich priamo odmieta, tak to do budúcna môže viesť aj k podpore takých politických hnutí a politických strán, ktoré ešte ďalej budú tieto princípy oslabovať,“ tvrdí sociologička Vicenová.
„Tu je skôr priestor na to venovať sa viac nenásilnej komunikácii z pohľadu učiteľov. A potom je na škole, aby im rozvíjala kritické myslenie, aby si vedeli analyzovať informácie, ktoré k nim prišli, aby ich vedeli vyhodnocovať, aby sa naučili automaticky informácie overovať. Čiže to je zásadná úloha školy a to si myslím, že to sa dá robiť na každej jednej vyučovacej hodine,“ myslí si školská inšpektorka Štofková Dianovská.
„Čo sa dá robiť, je dlhodobý komplexný prístup a ukazovať pozitívne príklady a v podstate vystaviť represii tých, ktorí prekročia hranice slobody prejavu, respektíve prekročia hranice toho, že sa uchýlia k násiliu voči ženám, pretože to sú ženy,“ skonštatoval Miroslav Mareš.
