Je to náš historický unikát. Jeho interiéry po vojne nevyrabovali ani zásadne neprestavali, ako sa to dialo s mnohými inými šľachtickými sídlami. Kaštieľ Andrássyovcov v Betliari mal jednoducho šťastie. Väčšina predmetov i zariadenia stále stojí na pôvodnom mieste.
Po stáročia bol domovom šľachticov a miestom, kde sa tvorili dejiny regiónu aj celej aristokratickej spoločnosti. Andrássyovci získali betliarske panstvo v roku 1642. V Gemeri však pôsobili už o vyše 60 rokov skôr, keď sa stali kapitánmi hradu Krásna Hôrka. Pôvodne menší opevnený hrad v Betliari sa začal meniť na kaštieľ na začiatku 18. storočia a postupne prešiel viacerými stavebnými zmenami.
„Prestavba, ktorú poznáme teraz, prichádza z roku 1886. Išlo už o luxusnú prestavbu do formy loveckého kaštieľa, kde často hostili zahraničných hostí. Od roku 1905 tu bola zavedená elektrina,“ priblížil kurátor Slovenského národného múzea (SNM) – Múzeum Betliar Tomáš Babura.
Zaujímavosti z Betliara priblížil v relácii Slovensko v obrazoch redaktor STVR Michal Slanička:
Knižnica ako klenot
Klenotom a zároveň srdcom kaštieľa sa po veľkej rekonštrukcii stala knižnica. Z rotundy v parku, jej pôvodného miesta, ju sem v roku 1905 presunul gróf Gejza I. Andrássy.
„Obsahuje viac ako 15-tisíc zväzkov kníh, ktoré sú napísané vo viac ako 15 svetových jazykoch. Nachádzajú sa tu knihy z rôznych typov spoločenského života. Nachádzajú sa tu knihy medicínskeho charakteru, rôzne herbáre, rôzne satirické diela,“ uviedla vedúca Oddelenia odborných činností SNM – Múzeum Betliar Erika Danková Darániová.
Medzi najvzácnejšie knihy patria diela talianskeho lekára Savonarolu a Loď bláznov od Sebastiana Branta zosmiešňujúca márnivosť a hlúposť. Ide o takzvané inkunábuly. Sú to najstaršie tlačené knihy, ktoré vznikli pred rokom 1500, teda krátko po vynájdení kníhtlače. V Betliari ich majú sedem.
Unikátom je aj osobná modlitebná knižka grófky Ilony Andrássyovej z 15. storočia. Objavili ju až v roku 2016 v tajnej zásuvke, keď presúvali barokovú komodu. Andrássyovci boli nielen zberatelia a čitatelia kníh. Gróf Emanuel I. v roku 1853 napísal knihu zážitkov z exotických ciest.
„Nazýva sa Cesty po východnej Indii, Cejlóne a Číne a je zvláštna tým, že ju aj sám ilustroval. Nájdeme v nej veľmi krásne ilustrácie a veľmi krásne opisy prírody, poľovačiek, ľudí, s ktorými sa počas tejto cesty stretol,“ ozrejmila Danková Darániová.
„Andrássyovci sa veľmi radi fotili, a preto tu máme vyše 120 fotoalbumov. Veľká väčšina týchto fotografií pojednáva o ich bežnom živote, o tom, čo mali radi, s kým sa stretávali, čo radi robili. Boli vášniví športovci, skákali na koni, hrali vodné pólo, jazdili automobilové preteky,“ doplnila.
Na poľovačky chodili hostia z Európy
Medzi ich najobľúbenejšie panské kratochvíle patrili poľovačky. Na pozvanie grófa Gejzu I., úspešného podnikateľa, vášnivého cestovateľa a športovca, prichádzali do Betliara hostia z celej Európy.
„Chcel im dopriať luxus a pohodlie, keď prídu na poľovačky, aby sa tu cítili pohodlne, takže sa rozhodol vytvoriť 16 hosťovských apartmánov. Ku každej spálni patrila aj jedna kúpeľňa,“ poznamenala kurátorka SNM – Múzeum Betliar Ibolya Kovács.
Hosťovské apartmány boli niekoľko rokov neprístupné. Dnes sú opäť súčasťou prehliadkového okruhu.
„Tak trošku sme sa snažili oživiť tieto priestory predmetmi, ktoré patrili Andrássyovcom. To boli ich osobné predmety z našich depozitárov, aby naši návštevníci mali pocit, že cestujú v čase, že sa vrátili do 20. rokov 20. storočia, keď tu naozaj Andrássyovci boli a napríklad si práve vypili šálku kávy alebo čaju, alebo si štrngli s pohárikom výborného tokajského vína, alebo si práve zahrali karty,“ povedala Kovács.
Neprehliadnuteľná je aj krstná súprava grófa Dionýza Andrássyho. Nachádza sa, ako inak, v kolíske. „Gróf Dionýz Andrássy sa narodil 18. novembra v roku 1835 v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Z krstnej súpravy návštevníci môžu vidieť čepček, šatôčky a zavinovačku, ktorú tvorí biela výšivka podložená svetlomodrým hodvábom,“ opísala dokumentátorka SNM – Múzeum Betliar Brigita Nagyová.
Túlať sa parkom je zážitok
Nielen kaštieľ, ale aj túlanie sa po kaštieľskom parku je zážitok. V súčasnosti najväčší historický park na Slovensku začali Andrássyovci budovať v 18. storočí, avšak anglický ráz získal až o storočie neskôr.
„Je to intenzívnou prácou grófa Leopolda Andrássyho. Strávil, dá sa povedať, na postupných úpravách parku a na dizajne a výstavbe jednotlivých menších kusov architektúry, ktoré sa tu nachádzajú, väčšiu časť svojho života, skoro 40 rokov,“ podotkol Babura.
Pri prechádzke natrafíte na viaceré drobné stavby. Napríklad Hermesova studňa slúžila na oddych počas letných dní. Slobodomurársky pavilón dal postaviť Leopold Andrássy, zanietený slobodomurár, a v Čínskom pavilóne skladovali tenisové náčinie.
„Máme tu aj unikát, ktorý je pred vodopádom. A tam sa nachádzala umelá jaskyňa. Boli tam chované dva ľadové medvede, ktoré počas svojej výpravy na Island a Grónsko odchytil mladý Karol IV.,“ pripomenul Babura.
Kaštieľ Betliar pôsobí, akoby z neho jeho majitelia odišli len pred malou chvíľou. A práve v tom spočíva jeho najväčšie čaro.
