Mestá a obce dodnes nesú pečate panovníckych rodov, ktoré ich vlastnili a stavali v nich svoje sídla. Na západnom Slovensku pred 400 rokmi vďaka Pálfiovcom rozkvitlo aj mestečko Stupava. Park, ktorý obklopuje kaštieľ, nám dodnes pripomína jeho slávne časy a ukrýva mnohé zaujímavosti.
Za vstupnú bránu do regiónu Záhorie sa právom považuje územie na úpätí Malých Karpát, z ktorého už pred storočiami viedli cesty do všetkých končín monarchie. O histórii Stupavy nám rozpráva aj veľký zámocký park a kaštieľ v srdci malebného mestečka.
„Pavol Pálfi, ktorý sa zaoberal aj prestavbou Bratislavského hradu a popritom vybudoval niekoľko svojich kaštieľov v okolí Bratislavy, prestaval okolo roku 1630 staršiu zemepanskú kúriu do podoby kaštieľa,“ priblížil krajinný architekt a iniciátor obnovy parku Ivan Klas.
Tým, že Pavol Pálfi zriadil ústrednú správu svojich majetkov, podľa Ivana Klasu pritiahol do lokality ľudí, ktorí tento majetok spravovali. „Účtovníkov a rôznych správcov. Všetci fungovali v tomto kaštieli, a to so sebou prinášalo aj ekonomické pozdvihnutie pre celé mestečko,“ dodal Klas.
Kaštieľ zveľadili Károlyiovci
Kaštieľ mal pôvodne štyri krídla a štyri nárožné veže. V priebehu storočí ho viackrát prestavali. Ďalší rozkvet zažilo panské sídlo po skončení stavovských povstaní začiatkom 18. storočia.
Príslušníci stupavskej línie Pálfiovcov dali kaštieľ obnoviť a vybudovali pri ňom rozsiahlu záhradu. V roku 1868 panstvo kúpili Károlyiovci a ďalej ho zveľaďovali. „Károlyiovci tiež pristúpili k prestavbe v duchu romantizujúcej doby. Strecha bola zdobená, takže aj kaštieľ bol obrastený brečtanom,“ vysvetlil Klas.
Rodina Károlyiovcov opustila sídlo pred koncom druhej svetovej vojny a utiekla do Rakúska. Kaštieľ potom obývali vojaci, neskôr milicionári a začal chátrať.
„Po druhej svetovej vojne kaštieľ čiastočne vyhorel a bol opustený. Uvažovalo sa o jeho ďalšom využití. Nakoniec sa adaptoval pre potreby domova dôchodcov. To však prinieslo negatívny efekt, že sa nadstavalo celé podlažie, takže z provinčnej architektúry sa to dostalo do podoby mohutnejšej stavby. Takisto sa zmenil sklon striech, takže aj kopa detailov zanikla,“ povedal Ivan Klas.
V záhradách kaštieľa v Stupave bola pre reláciu Slovensko v obrazoch natáčať redaktorka Monika Mannová:
Park ukrýva pozoruhodné pamiatky
Keďže aj v súčasnosti je v kaštieli dom sociálnych služieb, pre verejnosť je otvorená len zámocká záhrada s cestičkami, potokom, jazierkom a nádhernými zákutiami. Park má tiež svoju históriu a dodnes ukrýva pozoruhodné pamiatky zo starých čias.
„V prvej polovici 18. storočia bola prvá parková úprava v podobe barokovej záhrady, ktorá mala pravidelný pôdorys. Tú neskôr vystriedal anglický park. Aj dobová móda sa prikláňala skôr k anglickým parkom, ktoré majú voľnejšiu kompozíciu pripomínajúcu prírodu. Park má taký charakter, že čím bližšie sme ku kaštieľu, tým viac má podobu akejsi dendrologickej zbierky s rôznymi vzácnymi exotickými drevinami,“ priblížil Ivan Klas.
Niektoré stromy si pamätajú časy, keď sa záhrada budovala. Parku vládnu majestátne stáročné platany.
„Park sa postupne rozširoval smerom k Malým Karpatom. Komponovali priestor tak, aby pripomínal prírodné scenérie, využívali vodné toky. Do údolia, v ktorom je park situovaný, sa vlievajú dva potoky – Stupavský a Vápeničný potok. Do jazierka vteká voda z potoku a vyteká kanálom popod kaštieľ,“ povedal Klas.
Farmárska záhrada
Park neslúžil len na kochanie a romantické prechádzky. Bola v ňom aj farmárska záhrada s impozantnými skleníkmi.
„Je to jedna z mála zachovaných architektúr tohto druhu, čiže predstavuje mimoriadnu hodnotu v tomto priestore. Celý priestor pred skleníkom sa využíval ako hospodárske zázemie kaštieľa. Bola tu kvetinová záhrada, zeleninová záhrada, ktorá zásobovala kuchyňu,“ priblížil krajinný architekt Klas.
„Boli tam sady ovocných stromov aj pagaštanová alej, ktorá poskytovala krmivo pre zvernicu, pretože Ľudovít Károlyi bol vášnivý poľovník. Bol aj zakladajúcim členom medzinárodnej poľovníckej organizácie a jeho zvernica bola naozaj špičková v tom čase,“ doplnil Ivan Klas.
Vzdelávacie aktivity v ekocentre
Dnes tu vítajú návštevníkov upravené cestičky, ihriská, záhony a mosty, no ešte pred vyše desiatimi rokmi to v parku vyzeralo inak.
„V roku 2014 to bol malý park, ako sa tomu zaužívalo hovoriť. Išlo o spustnutú plochu, na ktorej sa nevykonávala absolútne žiadna údržba. Zarastalo to náletovými drevinami. Začali sme tento priestor čistiť. Vstúpilo do toho aj mesto, ktoré nás začalo podporovať a postupom času sa to nabalilo do takej podoby, že sa podarilo zrealizovať projekt vybudovania ekocentra,“ priblížil Klas.
Centrum vybudovali v tzv. Krupičkovom dome. Išlo o dom záhradníka, v ktorom sa nachádzal služobný byt Jozefa Krupičku, posledného záhradníka, ktorý slúžil u Károlyiovcov.
Ekocentrum pripravuje zaujímavé vzdelávacie aktivity a deti sa v ňom dozvedia aj o historickom odkaze stupavských pamiatok. Dobrovoľníkom a stupavským lokálpatriotom sa podarila skvelá vec. Zámocká záhrada opäť ožila a poskytuje ľuďom radosť a relax v krásnom prostredí.
