Extrémne teplo ohrozuje podľa analytikov okrem zdravia ľudí aj ekonomiku. Podľa Európskej environmentálnej agentúry nás doteraz stála klimatická zmena viac ako 820 miliárd eur. Cenovka za klimatickú zmenu bude podľa analytikov každý rok rásť.
Sucho, neúroda, hrozba pravidelných povodní a najnovšie aj obmedzená doprava na Dunaji či obmedzenie chodu jadrových elektrární. To sú len niektoré dôsledky meniacej sa svetovej klímy. Ponúkaným riešením je znížiť množstvo emisií, ktoré vypúšťame do ovzdušia.
„Teraz musíme znížiť našu spotrebu a urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie, na solárnu, veternú a geotermálnu energiu,“ uviedla analytička z Greenpeace Dorota Osvaldová.
Podľa klimatológa to však nemusí stačiť a na vyššie teploty si musíme zvyknúť. „Myslím si, že nebude jednoduché vrátiť sa do pôvodného stavu, takže v tejto situácii bude najvhodnejšie konať všetkými možnými dostupnými spôsobmi,“ tvrdí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško.
EÚ míňa desiatky miliárd eur ročne
Na boj s počasím minie podľa Svetovej banky Európska únia už teraz desiatky miliárd eur ročne. „Ide aj o verejné výdavky, a to napríklad v súvislosti s budovaním odolnejšej infraštruktúry, investíciami do zdravotníctva alebo aj zmenami v priemysle či verejnom priestore,“ priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Marian Kočiš.
Ešte viac by to malo byť do roku 2050, dokedy chce byť Európa uhlíkovo neutrálna, a tak vypúšťať čo najmenej CO2 do ovzdušia.
Pomoc priemyslu či domácnostiam môže podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tvoriť až 40 percent nákladov na riešenie klimatickej krízy. Potrebné opatrenia navyše podľa ekonómov spôsobia spomalenie hospodárstva či zvýšenie štátneho dlhu.
Dopadom horúčav na ekonomiku sa v relácii Aktuálne :24 venoval redaktor Boris Novotňák:
„Podľa našich prvých odhadov by rozpočtové náklady prechodu na zelenú ekonomiku mohli postupne dosiahnuť jedno percento HDP ročne,“ tvrdí analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Marek Porubský.
Riešenia na zastavenie klimatickej krízy budú podľa ekonómov síce bolestivé, no bez nich by slovenské, ale aj svetové hospodárstvo dopadlo horšie.
„Do roku 2050, ak by sme neprijímali nejaké protiopatrenia, tak to môže stáť slovenskú ekonomiku až jedenásť percent HDP,“ predpokladá ekonomický analytik VÚB Michal Lehuta.
Podľa odborníkov na klímu je dôležité aj to, aby sa znižovaniu emisií venovali aj štáty mimo Európy. Pridať sa musia aj ostatní znečisťovatelia ako USA, Čína či India.
