Keby vedela rozprávať, sama by rozpovedala svoj príbeh. Vodná nádrž Zemplínska šírava oslavuje šesťdesiatku a za to obdobie zmenila názov, prežila prudký rozvoj i úpadok. Mnohí si ju spájame s letnou dovolenkou. Nádrž však vybudovali preto, aby ochránili Východoslovenskú nížinu pred povodňami. Topenie snehu na jar a prívalové dažde niekedy zaplavili aj 100 hektárov pôdy.
„Plány na odvodnenie územia pod Vihorlatskými vrchmi spadajú už do 19. storočia. Potom vznikla spoločnosť na vysušovanie pôdy, volala sa Senné blatá, ale ani táto nedokázala to územie odvodniť tak, aby ho bolo možné využívať počas celého roka. A tak sa najvhodnejšie obdobie na odvodnenie tohto územia javilo po 2. svetovej vojne. Už v 50. rokoch sa stretávame s prvými informáciami v dokumentoch o tom, že sa chystá výstavba nejakej vodnej nádrže. Rátalo sa napríklad v prvej verzii, že by Zemplínska Šírava mala ísť už od Veľkých Kapušian, od časti Kolónia, alebo druhou verziou bolo od Sobranských kúpeľov, obec Úbrež až po obec Vinné, čiže mala byť rozlohou ešte o čosi väčšia,“ uviedol kurátor umeleckej histórie v Zemplínskom múzeu v Michalovciach Martin Urban.
Jej definitívne umiestnenie napokon vybral Andrej Zábredský, vedúci autor štúdie o návratnosti tejto investície. Rozhodnutie vybudovať vodnú nádrž pri obci Vinné podporilo niekoľko argumentov: dobré dopravné spojenie, blízkosť rýchlo rozvíjajúcich sa Michaloviec a nebolo treba presídliť celé obce. Práce sa začali v roku 1959 a krajinu úplne zmenili.
Zemplínskej Šírave sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Viacero pomenovaní počas výstavby
„Mám pekný príbeh s jedným pánom, ktorý rozprával, že v roku 1964 odišiel na vojnu do Čiech a vtedy bolo v tomto priestore kopa bagrov. Všade bol neporiadok, zaprášené bolo všetko. Keď prišiel o dva roky, lebo skôr nemohol prísť, tak povedal, že mu písali dva týždne predtým, ako ho mali pustiť, že prídeš na more. Nevedel si to predstaviť a keď prišiel, tak povedal, že to bolo niečo úžasné, že krajina, ktorú si pamätal, bola úplne zmenená,“ prezradil Urban.
„Samotná Šírava bola spustená, deň D bol 12. augusta 1966, keď bola prestrihnutá páska na hrádzi, veľká slávnosť. Už v máji 1966, keď bola Šírava plná vody, sa schádzalo množstvo ľudí z okolia na Šíravu. Máme fotografie, kde sa už kúpu deti, babky v tých takých našich šurcoch, my to nazývame,“ povedal Urban.
Počas výstavby mala priehrada viacero pomenovaní – Podvihorlatská nádrž, Vihorlatská nádrž, či Nádrž pod Vihorlatom. Nakoniec dostala meno Vihorlatská Sĺňava.
„Šíravou sa stala až potom, ako prišli sťažnosti z Piešťan, kde rok predtým bolo spustené vodné dielo Sĺňava, no a miestny národný výbor podal sťažnosť, že či sme si už nevedeli vybrať iný názov z toho množstva názvov, ktorý sa používal aj pri výstavbe vodného diela, ale práve ten ich Sĺňava,“ ozrejmil Urban.
Okamžite pritiahla turistov
V ľudovom hlasovaní sa miestni priklonili k názvu Zemplínska Šírava. Priehrada okamžite pritiahla turistov. Netrvalo dlho a slovenské more sa po Vysokých Tatrách stalo druhou najnavštevovanejšou destináciou vo vtedajšom Československu. Pamätný je najmä rok 1973. Na brehoch nádrže dovolenkovalo 1,7 milióna ľudí.
„Na Šírave vzniklo mnoho priateľstiev medzi jednotlivými rodinami na celý život. Stačilo, že ste mali stan pri stane. Mám doložené aj manželské zväzky a možno neviete, ale Šírava sa spája aj s tým obrovským boomom, čo sa týka počtu narodených detí v 80. rokoch, lebo deti sa rodili predovšetkým niekedy vo februári a marci,“ povedal Urban.
Práve obdobie, keď Šírava priťahovala každoročne vyše milióna rekreantov, fascinuje Martina Urbana najviac. Za rok a pol intenzívneho bádania sa mu podarilo zhromaždiť autentické predmety.
„Bolo to hľadanie niekedy od domu do domu, volania starostom šíravských obcí, ale hlavná myšlienka je na 99 percent naplnená. Mať tu retro predmety z tých najslávnejších rokov Šíravy, ktoré sa aspoň chvíľku dotkli brehu Šíravy v tom období,“ ozrejmil Urban.
História priehrady a okolia
Martin sa stretol aj s mnohými pamätníkmi, či už to bol prvý plavčík, prezývaný Belmondo, alebo jeden z kapitánov, ktorý velil mnohým ikonickým lodiam.
Zemplínska Šírava má svojich kapitánov aj dnes a keď počasie dovolí, turisti majú možnosť spoznať nielen šíre vody, ale aj históriu priehrady a jej okolia.
„Kapitán musí ovládať hlavne ako fungujú motory, lebo náhodou počas plavby sa niečo stane, čiže musí vedieť za pochodu to opraviť. Potom takisto sledovať hlavne počasie a pristávanie alebo odchádzanie, vietor. Meteorológiu musí sledovať zakaždým, lebo bez toho to nejde,“ povedal kapitán Peter Kičinka.
„Je to ešte krajšie ako v Chorvátsku, sú pekné zátoky, zákutia na druhej strane, kde sa rekreanti až tak nedostanú. Chodia tam jachtári, aj tí čo majú skútre, motorové člny. Je to ako more, má to zhruba 33 kilometrov štvorcových. Je to dosť veľká plocha,“ dodal Kičinka.
Po roku 1989 sa pre Zemplínsku Šíravu stalo hlavným konkurentom more. Roky úpadku a stagnácie má už za sebou a dnes je pripravená, vďaka ľuďom, ktorí majú v úcte jej minulosť, nadviazať na svoje najslávnejšie obdobia.
