S našou kamerou sme sa vybrali na sever Prešovského kraja. Čaká nás mesto, ktoré nie je veľké rozlohou, no majú tu desať národných kultúrnych pamiatok. Dokonca je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku.
Prvou historickou stavbou, ktorá si pamätá najstaršie dejiny mesta, je farský kostol Najsvätejšieho Tela Pána. V Stropkove stojí od 14. storočia a dnešnú podobu získal postupnými prestavbami.
„V interiéri kostola sa nachádzajú tri krásne barokové oltáre z 18. storočia, ktoré určite uchvátia návštevníkov hneď potom, ako vstúpia do kostola. Človeku hneď zrak padne na hlavný oltár Božieho Tela zo začiatku alebo z 30. rokov 18. storočia, ktorý je jedným z najväčších barokových oltárov na Slovensku a jedným z najmohutnejších oltárov,“ uviedol mestský historik Ľuboslav Šmajda.
Kostol bol kedysi centrom stropkovského hradu, jeho osud však v 19. storočí spečatil požiar a do dnešných dní sa z neho zachovala len jedna budova – kaštieľ. Svetské i sakrálne pamiatky môžeme obdivovať vďaka mocnému šľachtickému rodu Peteovcov. V Stropkove sa usídlili v 16. storočí a pôsobili tu dvesto rokov.
„Peteovci patrili k elite uhorskej šľachty, boli blízkymi členmi Kráľovského dvora Habsburgovcov a zastávali vysoké svetské, ale aj cirkevné funkcie. Jedným z najvýznamnejších členov stropkovských Peteovcov, ktorí sídlili a bývali v Stropkove, bol Žigmund Pete, zástupca kapitána Horného Uhorska. Získal pre svoju rodinu titul grófa. Postavil pomyselné brány reformácie v Stropkove aj tým, že spolu s pátrom Filipom od Najsvätejšej Trojice Radov Karmelitánov v Poľsku sa postarali o to, že založili Bratstvo škapuliarskej Panny Márie. Bratstvo svojím vznikom 11. mája 1669 nadobudlo úplne iný rozmer a stalo sa najstarším bratstvom tohto typu na Slovensku. Každoročne počas odpustu, ktorý sa koná v júli v Stropkove, prichádza množstvo pútnikov. Prichádzajú do najstaršieho pútnického miesta na Slovensku, kde je karmelská Panna Mária,“ ozrejmil Šmajda.
Pamiatkam v Stropkove sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Lucia Čižmáriková:
Umelecké artefakty
Žigmund Pete po sebe zanechal dva zaujímavé umelecké artefakty. Renesančnú reliéfnu tabuľu z roku 1661, ktorá je pri vchode do kaštieľa, a vo farskom kostole nájdete zasa mortuárium – posmrtný erb rodu.
„Je na ňom pravdepodobne tiež vyobrazený Žigmund Pete, rodinný erb Peteovcov, no a netradičné zbrane, delá, šable, pušky, ktoré celkom do kostola nepatria, ale symbolizujú práve Žigmunda Peteho. Na jednej strane bol oddaným katolíkom, veriacim, ale na druhej strane mal aj inú povinnosť, a to tú vojenskú, chrániť uhorskú krajinu pred Osmanmi a pred postupujúcou reformáciou v krajine,“ prezradil Šmajda.
2×
Historické príbehy Stropkova si dnes môžeme rozprávať aj vďaka unikátnej knihe – monografii mesta z roku 1912. Vytvoril ju poštmajster a nadšenec histórie Eduard Ungváry. V meste pôsobil 18 rokov a zapisoval si všetko, čo videl a počul. Napríklad aj návštevu následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.
„Bola to veľkolepá slávnosť, ľudia prvýkrát videli autá, ktoré tu prišli, zástupy ľudí tej vysokej alebo kráľovskej šľachty, uhorskej šľachty alebo vtedajšej monarchie. Po troch dňoch opustil Stropkov a o tri roky nato bol na Františka Ferdinanda d´Este spáchaný atentát v Sarajeve, čím vlastne vypukla zámienka na prvú svetovú vojnu. Ungváry do knihy zaznamenal okrem písaného slova aj zaujímavé fotografie, ako František dostáva hlásenie od vojenského dôstojníka. Taktiež je tam aj fotografia jeho izby s telefónom, lebo chcel stále spojenie so svojím domovom. Informácie, ktoré Ungváry do tejto knihy vložil, boli v maďarčine. Nie každý si ju mohol prečítať. Ten, kto vedel maďarsky, tak hltal asi každé slovo,“ konštatoval Šmajda.
Kostolná veža
Kniha inšpirovala mnohých súčasných historikov a dnes už existuje aj v slovenčine. Našou poslednou zastávkou je kostolná veža, dostavali ju v roku 1593 v renesančnom štýle. Ako posledné pribudlo 7. podlažie, oplatí sa však pristaviť na každom. Sú tu expozície a fotografie mesta a ľudí, ktorí ho formovali.
„Jednou z osobností, ktorá sa zaslúžila o krov v tejto veži, je americký bankár zo Šariša, rodák z Okrúhleho Michal Bosák. V roku 1914 a 1915, keď sa tu konali ťažké boje Východného frontu počas Prvej svetovej vojny, bol kostol poškodený, najmä jeho strecha. Michal Bosák vyhlásil zbierku na to, aby mohla byť nová strecha. Zbierka sa podarila, aj napriek niektorým peripetiám, ktoré ju sprevádzali. Ľudia na Bosáka nadávali, že keď zbieral peniaze, tak ešte zarobil na výmennom kurze. On pritom musel ešte veľa peňazí dať zo svojho vrecka, aby dokázal zaplatiť novú strechu. V roku 2020, vtedajší pracovník pamiatkového úradu Ľubor Suchý, nám odporučil krov prezentovať,“ dodal Šmajda.
Tak sa zrodil sklenený strop a návštevníci môžu obdivovať tesárske majstrovstvo našich predkov. Stropkov vie toho o sebe prezradiť oveľa viac. Najlepšie sa o tom presvedčíte na vlastné oči.
