Na hlavný obsah

Drevené chrámy bez jediného klinca či príbehy staré stáročia: Obec Ľutina ukrýva jedinečný miniskanzen

Rozprestiera sa v areáli najväčšieho pútnického miesta gréckokatolíckej cirkvi.

V miniskanzene je dokopy takmer 50 drevených replík chrámov.
V miniskanzene je dokopy takmer 50 drevených replík chrámov. Foto: STVR

Drevené chrámy, alebo cerkvi, ako ich nazývajú gréckokatolícki alebo pravoslávni veriaci, sú roztrúsené na rozľahlom území, často v odľahlých miestach východného Slovenska. Prijmite pozvanie na objavovanie týchto nádherných skvostov na jednom mieste.

Jedinečný miniskanzen drevených chrámov sa rozprestiera v areáli najväčšieho pútnického miesta gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v obci Ľutina.

Nájdete tu desaťnásobné zmenšeniny kostolíkov z celého pohraničia – zo slovenskej aj z ukrajinskej strany. Dokopy je tu takmer 50 drevených replík. Pôvodné chrámy postavili ešte v 18. a 19. storočí a mnohé z nich sú zapísané v zozname UNESCO. Výnimočné sú svojou technológiou výstavby, všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince.

drevené repliky chrámov
Výnimočné sú svojou technológiou výstavby.Foto: STVR

„Niektoré sú ešte funkčné, dokonca nazvem to slovíčkom živé, kde sa slúžia sväté liturgie. Niektoré sú, ako príklad je Matysova, chrám, ktorý je v Skanzene v Starej Ľubovni. Sú aj niektoré chrámy, ktoré sú v iných skanzenoch. Hovorím z osobnej skúsenosti, pretože som v tom chráme slúžil, sobášil, takže preto je tak môjmu srdcu bližší chrám z Matysovej, ktorý je veľmi pekný,“ uviedol farár a riaditeľ pútnického centra baziliky minor v Ľutine Peter Iľko.

„Každý jeden chrám má svoje špecifikum iba zvonku, svoju architektúru. Zvonku vieme spoznať, kde sa nachádzal, či sa nachádzal v bohatšej či chudobnejšej dedine alebo v malom mestečku. Podľa toho bola vonkajšia vizáž chrámu, či mal väčšiu kopulu, či mal aj dve kopuly, či bol kríž všade. Sú niektoré, kde mali aj tri vežičky, ale zvnútra je každý chrám rovnaký, pretože obsahuje takzvaný babinec, to je predsieň chrámu, potom je loď chrámu a medzi loďou a svätyňou je ikonostas,“ pokračoval Iľko.

Zaujímavostiam obce Ľutina sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Zuzana Ševčíková:

Zdroj: STVR

Významná pútnická lokalita

Medzi drevenými stavbami sa nájdu aj výnimky. Do oka padnú aj také, ktoré majú plechovú strechu, napríklad Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý stojí v Hutke. Zo stavebného hľadiska nie je štýlový, pretože sa na ňom podpísal zhon a nedostatok peňazí.

Tvarom zaujme aj ukrajinský kostolík Premenia Pána z Lazeščiny, patrí k takzvaným krížovým typom. Tie sa stavali v regióne, kde žili Huculi, etnická skupina Ukrajincov alebo Rusínov z okolia prameňov Tisy. Je päťzrubový, jednoposchodový, jeden z dvoch chrámov takéhoto typu, ktoré zostali na Zakarpatí.

Aj v Ľutine kedysi stála drevená cerkev svätých Kozmu a Damiána. V roku 1908 však vyhorela. Dnes na kopci nad miniskanzenom sa vypína jej replika.

„Teraz sa urobila hore výhľadňa, kde môžu vyjsť ľudia, je to stále otvorené. Interiér chrámu je ale teraz aktuálne prázdny a pracujeme na tom, aby sa tam postavil ikonostas, aby to bolo autentickejšie,“ prezradil Iľko.

Výhľadňa nad obcou.
Výhľadňa nad obcou.Foto: STVR

Ľutinská farnosť patrí aj k významným pútnickým lokalitám. Na začiatku jej novodobých dejín stálo významné zjavenie v roku 1852.

„Svätý Mikuláš sa zjavil jednej chudobnej vdove, hovorí sa o vdove Zuzane Fekete, ktorá bola s deťmi na hubách. Vyzval ju k tomu, aby sa ľudia vrátili k Bohu, lebo odchádzajú od Boha. Hneď ju varoval tým, že nebola v chráme na bohoslužbe, ona sa začala vyhovárať. Zjavenie trvalo niekoľko týždňov, zjavil sa jej aj doma a žiadal, aby išla za kňazom. Začalo tu prichádzať množstvo pútnikov a dokonca, do dvoch rokov bola postavená kaplnka k Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, tak ako to žiadal aj sv. Mikuláš, ktorý svoju návštevu nepridával na seba, ale skôr na úctu k Matke Božej,“ vyhlásil Iľko.

Harmonický priestor lokality

Keď sa po zjaveniach sv. Mikuláša z Ľutiny stalo najväčšie gréckokatolícke pútnické miesto, kapacita vtedajšej drevenej svätyne nestačila, začala sa výstavba nového chrámu. Dokončili ho v roku 1908, paradoxne vtedy zhorela spomínaná drevená svätyňa.

Pôvodne to bola jednoloďová stavba, až o sto rokov nadobudla dnešnú podobu. Túto trojloďovú baziliku zdobia nástenné maľby akademického maliara Mikuláša Klimčáka, mozaiky a dva ikonostasy.

„Stena s ikonami oddeľuje svätyňu od lode. Vždy tam je základný rad, celkom spodný by mal byť starý zákon, ktorý tu aktuálne nemáme. Potom je hlavný rad, ktorý tvoria v našich podmienkach štyri hlavné ikony. Keď pôjdeme zľava, tak to je Svätý Mikuláš ako patrón východnej cirkvi. Potom je tam Presvätá Bohorodička, medzi cárskymi dverami je Kristus a patrón chrámu,“ vymenoval Iľko.

Pútnické miesto dopĺňa aj neďaleká Ľutinská hora. Celá lokalita tak vytvára harmonický priestor pokoja, oddychu, rozjímania a relaxácie. Pozýva návštevníkov na chvíľu spomaliť, načerpať nové sily a vychutnať si krásu okolitej prírody.

Stena s ikonami.
Stena s ikonami.Foto: STVR

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny