Na hlavný obsah

Eurokomisia čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenska o peniaze v rámci plánu obnovy

Problematická je zatiaľ zonácia a veterná energia.

Na ilustračnej snímke vejúce vlajky Euróspkej únie.
Iliustračná snímka. Foto: TASR/AP/Virginia Mayo

Európska komisia (EK) v pondelok (16. 11.) čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenskej republiky o platbu vo výške 548 miliónov eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou národného plánu obnovy, posudzuje však platby pre jeden míľnik a jeden cieľ. Vyplýva to zo správy Zastúpenia EK na Slovensku.

Podľa správy EK Slovensko uspokojivo splnilo 26 z 28 stanovených a schválených míľnikov a cieľov. Komisia spresnila, že ide o dôležitý krok pri realizácii reforiem a investícií v tejto žiadosti o platbu v oblastiach zdravotnej starostlivosti, kvalitného a inkluzívneho vzdelávania, sociálnych služieb, spravodlivosti, výskumu a inovácií, ako aj zelenej a digitálnej transformácie na Slovensku.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Peter Stano uviedol, že po rokovaniach medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou exekutíva EÚ v pondelok čiastočne schválila ôsmu žiadosť Slovenska o platbu z plánu obnovy a uvoľnenie väčšiny prostriedkov z pôvodne alokovanej sumy vo výške 548 miliónov eur.

„Vďaka európskym financiám z plánu obnovy už môže Slovensko využívať ďalšie konkrétne výhody vyplývajúce z členstva v EÚ: od modernejšieho zdravotníctva, kvalitnejšieho a inkluzívnejšieho školstva, lepších sociálnych služieb, výskumu a inovácií až po zelenú a digitálnu transformáciu,“ povedal Stano v správe pre médiá.

Podľa jeho vyjadrenia dialóg medzi slovenskou stranou a eurokomisiou bude pokračovať pre finálne vyhodnotenie jedného míľnika a jedného cieľa. Komisia zistila, že míľnik týkajúci sa procesu zonácie národných parkov a cieľ týkajúci sa zriadenia pilotných oblastí vhodných na výrobu veternej energie na Slovensku neboli uspokojivo splnené.

V rámci zonácií národných parkov neboli všetky ohrozené oblasti zaradené do najvyššieho stupňa ochrany a Slovensko nesplnilo cieľ pripraviť pilotnú zónu pre veternú energiu s potenciálom najmenej 300 MW výkonu.

Slovensku musí predložiť pripomienky

Komisia oznámila Slovensku dôvody, prečo sa domnieva, že uvedený míľnik a cieľ nie sú uspokojivo splnené. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby predložilo svoje pripomienky predtým, ako eurokomisia prijme svoje konečné posúdenie.

Ak EK na základe pripomienok SR potvrdí svoje posúdenie, že predmetný míľnik a cieľ neboli uspokojivo splnené, zníži sumu zodpovedajúcu tomuto míľniku a cieľu z celkovej sumy 548 miliónov eur v rámci tejto žiadosti o platbu.

Suma zodpovedajúca nesplneným míľnikom sa určí v súlade s metodikou eurokomisie pre pozastavenia platieb.

Posudzovanie poslednej deviatej žiadosti o platbu v rámci slovenského plánu obnovy a odolnosti zo strany EK stále prebieha.

Slovensko predložilo ôsmu žiadosť o platbu 29. apríla 2026. S cieľom ukončiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na konci roka 2026 museli členské štáty splniť všetky zostávajúce míľniky a ciele do konca augusta 2026 a predložiť žiadosti o konečné platby do konca septembra 2026.

Taraba sa odvoláva na bývalú vládu

Pozastavené peniaze z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR sa týkajú zonácií bývalej vlády. Okrem pozastavených 17 miliónov eur sú ostatné peniaze zachránené. Vo videu na sociálnej sieti reagoval exminister životného prostredia a nezaradený poslanec parlamentu Tomáš Taraba.

Bývalý štátny tajomník envirorezortu z predchádzajúceho volebného obdobia a súčasný podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča vyhlásil, že súčasná vláda je zodpovedná aj za prípadné nedostatky pri zonáciách Muránskej planiny alebo Veľkej Fatry.

„Vzhľadom na to, že boli ohrozené naozaj stovky miliónov eur a zobrali sme si tú zonáciu pod seba, som garantoval, že zonácie, ktoré máme na starosti, urobíme tak, aby sme naozaj o žiadne významné sumy neprišli. To sa podarilo,“ vyhlásil Taraba.

Kiča poukázal na to, že vláda dostala zonácie ako záväzný míľnik z plánu obnovy až pri jeho revízii v lete 2025. Súčasná vládna koalícia tak nesie zodpovednosť za všetky zonácie.

„Až súčasťou úplne nového míľnika z roku 2025 je aj podmienka, že zonácie národných parkov musia obsahovať prísnu ochranu pralesov, starých lesov a hlucháních lokalít. Predchádzajúce vlády žiadnu takúto povinnosť nemali. Metodika na zaraďovanie starých lesov vznikla tiež až v januári 2026,“ poukázal Kiča s tým, že ministerstvo pod Tarabovým vedením malo zonácie bývalej vlády zmeniť.

Taraba odmietol zodpovednosť aj za výhrady Európskej komisie pri vytýčení akceleračných zón veterných parkov. „Jediná otvorená vec, ktorá zostáva pri veternom parku na Zemplíne, je, že čisto na papieri Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, čo je spoločnosť, ktorej akcionárom nie je ministerstvo životného prostredia, ale hospodárstva, podľa Európskej komisie nevyrátala dostatočný počet vrtúľ na danú lokalitu,“ vyhlásil.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika