Svet sa pripravuje na fenomén El Niňo. Odborníci predpovedajú, že by mohlo ísť o jeden z najsilnejších prípadov v histórii meraní tohto javu.
El Niňo prináša otepľovanie morskej vody v rovníkovej časti Tichého oceánu. To vyvoláva zmeny v prúdení vetrov v atmosfére, čo ovplyvňuje počasie na takmer celej planéte. Vyskytuje sa približne každé dva až sedem rokov.
Meteorológovia pri skúmaní fenoménu El Niňo sledujú najmä teplotu vody v konkrétnej oblasti Tichého oceánu. Takzvaný Super El Niňo vzniká vtedy, keď priemerné teploty za tri mesiace prekročia hranicu odchýlky od bežného priemeru o jeden a pol stupňa Celzia. Teraz experti predpovedajú nárast na konci roka až o vyše dva a pol stupňa.
„Bol by som ešte opatrný, pretože zatiaľ na konci apríla sa uvádzalo, že super El Niňom by sa jav mohol stať s 25-percentnou pravdepodobnosťou,“ hovorí klimatológ SHMÚ Pavel Faško.
Fenoménu El Niňo sa v Správach venoval redaktor Timotej Briak:
Dopady v regiónoch
Odborníci poukazujú na špecifickosť dopadov javu v jednotlivých regiónoch. „Nejde o globálne jednotný efekt. Účinky El Niňa sú veľmi regionálne a líšia sa podľa konkrétnej lokality,“ uvádza oceánológ Kris Karnauskas.
„V tých rokoch, kedy sa vyskytovalo, sme zaznamenávali akési anomálie v zrážkach. V rámci toho sa môže niečo z tohto udiať aj v tých podmienkach, kde sa nachádza Slovensko, to znamená aj v strednej Európe,“ pokračuje Faško.
Podľa odborníkov dôsledky javu ovplyvňujú množstvo sfér. Môžu mať dopady napríklad aj na prenos nebezpečných chorôb.
„Týka sa to chorôb, ktoré závisia od množstva vody potrebnej na rozmnožovanie komárov ako Zika, západonílska horúčka alebo malária. Môže to viesť k väčšiemu výskytu hmyzu, ktorý ich šíri, a k tomu, že sa tieto choroby objavia aj v oblastiach, kde sa bežne nevyskytujú,“ dodáva Karnauskas.
Niektoré predpovede naznačujú, že nárast teploty by mohol prekonať doterajšie známe maximum z roku 1877. Vtedy išlo o dve celé sedem desatín stupňa Celzia.
