Mnohí ľudia kupujú nehnuteľnosti ako investičné. Často ich potom ponúkajú na prenájom, aby sa im investícia vrátila.
Najmä pri tých krátkodobých sa však hostia niekedy správajú ako odtrhnutí z reťaze a tým obťažujú ľudí, ktorí v susedstve bývajú a žijú trvale.
Na stratu súkromia a bezohľadné správanie dovolenkárov v susedovom dome sa približne pred rokom v relácii Občan za dverami posťažovala aj rodina pána Marcela. Zisťovali sme, či sa odvtedy niečo v Štrbe pod Tatrami zmenilo.
Manželia Šimonovci sa do Štrby prisťahovali z Popradu. Postavili si dom a tešili sa na pokojný život. Ten im však narušil podnikateľ z Prešova, ktorý kúpil susedný zrub a začal ho ponúkať na krátkodobý prenájom.
„Keď sú tu rodiny s deťmi, buď sú vo vírivke, alebo im rodičia chystajú nejaký program. Deti kričia, výskajú. Samozrejme, sú to deti. Večer deti utíchnu a nastupujú rodičia. Vo vírivke víno, hudba. My ráno vstávame do roboty a nie je normálne sa nevyspať,“ priblížila Žaneta Šimonová. „Moja žena trpí, moja dcéra trpí. Ja som príšerne unavený z toho,“ povedal Marcel Šimonov.
„Podľa občianskeho zákonníka každý vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, aby nerušil svojich susedov, a teda ostatných vlastníkov nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom,“ vysvetlila nezávislá advokátka Katarína Adamovská.
V rozpore s územným plánom
Manželia Šimonovci na hlučných hostí zrubu v ich susedstve volávali policajné hliadky, situáciu sa snažili vyriešiť aj s majiteľom. „Vysmial sa nám do tváre,“ povedala pani Žaneta.
Šimonovci však argumentujú, že zrub stojí v obytnej zóne a podľa stavebného povolenia nebol určený na rekreáciu, ale na klasické bývanie.
„Nehnuteľnosť užíva v rozpore s vydaným kolaudačným rozhodnutím, a tým pádom aj v rozpore s územným plánom. Ten hovorí, že hlavná funkcia je bývanie. Bol vyzvaný na opustenie tohto konania. Zároveň sa to riešilo ako porušenie stavebných predpisov, čiže konanie vo veci uloženia pokuty,“ priblížil právnik obecného úradu v Štrbe Štefan Bieľak.
Obecný úrad však podľa právnika nemôže zakázať majiteľovi zrub prenajímať. Hoci nedostatky zistili aj živnostenský úrad či úrad verejného zdravotníctva a s majiteľom zrubu ich riešili v správnom konaní, pre rodinu Marcela Šimonova sa situácia nijako nezlepšila.
A tak to začal riešiť po svojom. „Ráno o šiestej režem drevo, ktorým kúrim v peci,“ povedal pán Marcel. Priznáva však, že ide skôr o zúfalstvo ako o riešenie problému.
Okrem konfliktov s nespokojnými hosťami si tým Marcel Šimonov znepriatelil aj susedov na ulici, ktorí ho predtým podporovali. Jeden z nich mu dokonca poškodil osobné auto.
Majiteľ viní z obťažovania pána Šimonova
Hoci zrub jeho majiteľ pred rokom ponúkal na predaj, doteraz sa tak nestalo. Tvrdí, že podniká štandardne, transparentne, v súlade s pravidlami a pravda je na jeho strane.
Konanie Marcela Šimonova hodnotí ako neprimerané, účelové a problém s hlukom podľa neho nebol reálne preukázaný.
„Zrub som nepredal a naďalej ho prevádzkujem ako ubytovacie zariadenie s dôrazom na kvalitu a rešpektovanie okolia. Dodržiavanie nočného pokoja je pre nás štandard. Hostia sú na pravidlá upozorňovaní nad rámec bežnej praxe. Za celé obdobie nebolo rušenie nočného pokoja objektívne preukázané žiadnym meraním,“ uviedol majiteľ zrubu Miroslav Knorovský.
Naopak, podľa majiteľa zrubu, je to práve Marcel Šimonov, ktorý obťažuje jeho hostí. „Sused je nadštandardne citlivý na bežné zvuky, ktoré sú prirodzenou súčasťou rekreačného ubytovania a jeho medializované zábery nepovažujem za relevantnú reprezentatívnu vzorku, ale za selektívne vybrané situácie,“ dodal majiteľ zrubu.
Sudkyňa Okresného súdu v Prešove a následne aj senát odvolacieho krajského súdu mali na vec iný názor.
Povinnosť správať sa menej hlučne
Na základe návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý po odvysielaní reportáže manželia Šimonovci podali, bolo vydané súdne rozhodnutie, podľa ktorého sú ubytovaní hostia povinní správať sa menej hlučne.
„Okresný súd Prešov rozhodol uznesením tak, že nariadeným neodkladným opatrením uložil odporcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť zdržať sa šírenia hluku a rušenia nočného pokoja, dňom doručenia uznesenia,“ priblížila hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová.
„Neodkladné opatrenie smeruje voči mojej fyzickej osobe, hoci som sa na mieste dlhodobo fyzicky nenachádzal. Nenesiem priamu zodpovednosť za správanie tretích osôb, pričom v tomto prípade nebolo rušenie nočného pokoja objektívne preukázané ani vo vzťahu k hosťom, ani voči mojej osobe,“ reagoval Knorovský.
Podľa rozhodnutia súdu je však majiteľ zrubu za správanie hostí jednoznačne zodpovedný. „Uložená povinnosť zdržať sa šírenia hluku a rušenia nočného pokoja sa vzťahuje na vlastníka nehnuteľnosti. Pričom je povinnosťou tohto vlastníka, aby priamym rušiteľom, teda osobám, ktorým prenechal svoju nehnuteľnosť na akékoľvek účely, zabránil v ďalšom rušení. Teda šírení hluku v denných i nočných hodinách,“ dodala hovorkyňa prešovského krajského súdu.
Situácia sa zlepšila
Hoci súd nevyhovel návrhu Šimonovcov a zrub jeho majiteľovi nezakázal krátkodobo prenajímať tretím osobám, zároveň im ani nenariadil podať žalobu vo veci samej. Dôvodom je predpoklad, že prijatým neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.
Pán Marcel po roku priznáva, že sa situácia zlepšila. Aj preto ukončil svoju problematickú formu odvety a hostí v zrube prestal rušiť hlasnou hudbou a pílením dreva.
„Odkedy sa to odvysielalo, nerobí to,“ povedala pani Žaneta. „Absolútne ticho. Žiadna hudba, žiadne rezanie. Nič,“ dodal jej manžel Marcel.
Hoci sa situácia zlepšila, niektorí hostia sú podľa názoru Šimonovcov hluční aj po opatrení súdu. „Podľa rady právničky to nahráme a voláme hliadku. Na základe nahrávok sme podali už tri trestné oznámenia,“ priblížil pán Marcel.
Nepeňažná exekúcia
Na ich základe Okresný súd v Banskej Bystrici vydal koncom minulého roka súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie tzv. nepeňažnej exekúcie.
„Okrem peňažných plnení možno v exekučnom konaní vymáhať aj nepeňažné plnenia. Sú to vypratanie bytu, vypratanie nehnuteľností, odobratie cenných papierov, odobratie vecí, rozdelenie spoločnej veci predajom a okrem iného aj uskutočnenie prác a výkonov,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov (SKE) Stanislava Kolesárová.
Súdny exekútor môže donútiť povinného, v tomto prípade majiteľa zrubu, dodržiavať vydané súdne rozhodnutie postupným ukladaním pokuty.
„Tá voči fyzickej osobe môže byť v úhrnnej výške až tridsaťtisíc eur a voči právnickej osobe v úhrnnej výške až päťdesiattisíc eur,“ dodala Kolesárová.
„Pojem exekúcia v tomto prípade skresľuje realitu. V tomto štádiu sa skutkové okolnosti nepreverujú dokazovaním a nevyžaduje sa objektívne preukázanie tvrdení navrhovateľa, čo vnímam ako neprimerané uplatňovanie právnych prostriedkov v rámci susedského sporu,“ reagoval majiteľ zrubu.
„Pokiaľ povinný dostal upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého je jasné, čo je exekučným titulom, čoho sa týka, čo má urobiť, ide len o to, či to pochopí a či je vôbec ochotný dodržiavať rozhodnutia súdov SR,“ povedala hovorkyňa SKE Stanislava Kolesárová.
Povinná registrácia prenajímateľov
Prípad rodiny Marcela Šimonova dokazuje, že hoci služby krátkodobého prenájmu ubytovania majú pre hostí i prenajímateľov mnoho výhod, môžu zhoršiť kvalitu života susedov. Aj preto štát, podobne ako iné európske krajiny, pripravuje povinnú registráciu prenajímateľov.
„Cieľom návrhu zákona je vytvoriť právny rámec transparentného zberu a poskytovania údajov v oblasti služieb krátkodobého prenájmu ubytovania prostredníctvom online platforiem a zriadiť Register jednotiek pre poskytovanie služieb krátkodobého prenájmu ubytovania,“ priblížil hovorca ministerstva cestovného ruchu a športu Patrik Velšic.
Zákon, ktorého predpokladaná účinnosť je od 1. januára budúceho roka, by mal umožniť úradom získať z registra informácie, ktoré potrebujú pre výkon svojich právomocí. Najmä tých kontrolných.
„Napríklad mestám a obciam pre účely správy dane za ubytovanie, živnostenským úradom na účely živnostenskej kontroly, orgánom dohľadu na účely výkonu dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní,“ uviedol Velšic.
Spor sa podpísal na zdraví Šimonovcov
Hluk, zlý spánok a stres z konfliktov s návštevníkmi zrubu sa podpísali na fyzickom i psychickom zdraví Šimonovcov. Uzatvorili sa do svojej ulity a kontaktu s okolím sa vyhýbajú.
„Keď sa človek snaží situáciu aktívne riešiť, hľadá možnosti. A keď neprichádza riešenie, vedie to z dlhodobého hľadiska k frustrácii, bezmocnosti a nakoniec aj k samotnej apatii,“ povedala klinická psychologička Miroslava Smolová Geletka.
„Mám všetkého plné zuby. Dcéra navštevuje psychológa, manžel nemôže spať, berie lieky. Keď sa tri roky nevyspíte a ste unavení, je to náročné fyzicky i psychicky,“ skonštatovala pani Žaneta.
„Dlhodobé pôsobenie hluku predstavuje významný stresor, ktorý ovplyvňuje celkové fyzické a psychické zdravie. Ovplyvňuje vyššie riziko vzniku psychických porúch ako je úzkosť, depresia, znížená schopnosť zvládať záťaž a bežné podmienky a nároky dňa. Zníži sa nám schopnosť sústrediť sa. Bývame podráždenejší, mrzutí a nepokojní,“ vysvetlila psychologička Smolová Geletka.
„Cítim sa mizerne, lebo máme pravdu. Je to proti stavebnému zákonu, je to proti územnému plánu obce. Budeme bojovať, my sa nevzdávame,“ uzavrel pán Marcel.
