Stretnúť srnku, jeleňa či daniela zblízka je určite zážitok. No veľmi záleží na tom, kde ich stretnete. Ak vám totiž pobehujú po záhrade či sade a ničia úrodu, radosť zo stretnutí sa rýchlo mení na zúfalstvo.
Ovocinári z Dubovice pri Sabinove sú presvedčení, že jelenej zveri v ich lokalite je už priveľa. Poľovníci zasa tvrdia, že robia, čo môžu.
Chlapi z Dubovice pri Sabinove pestujú ovocie celé desaťročia, najviac jablone a hrušky. Ostatné roky však majú každú zimu a jar v záhrade nevítaných hostí. Prežúvavce z lesa si pravidelne pochutnávajú na ich ovocných stromoch.
„Zo začiatku ich nebolo ani vidieť. Sem-tam sme ich videli vzadu na horizonte, ale teraz sa dostanú až priamo k domu,“ priblížil pestovateľ Peter Molčan.
„Nemajú žiadnu plachosť ani zábranu. Jeden a ten istý jeleň s piatimi srnami pravidelne chodí,“ doplnil Marián Tomáš.
V každej záhrade tak vznikajú škody, ktoré často spôsobia, že odumrie celý strom. „Jeden rok by som to oželel, ale keď vám to robia každý rok, prichádzate o polovicu úrody. Boli roky, čo bolo aj cez pol tony jabĺk. Po tých nájazdoch, keď máme 150 až 200 kilogramov, tak je veľa,“ povedal Marián Tomáš.
„Obžierajú kôru až po lyko a najtragickejšie je to potom na kmeni, na strategických konároch, pokiaľ sa tam naruší cirkulácia tekutín. Rastlina na to môže doplatiť ako celok,“ vysvetlil Róbert Gregorek z Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
Situácia sa zhoršuje
Podľa chlapov sa situácia posledné roky zhoršuje. O škodách, ktoré im zver v záhradách robí, preto pán Tomáš informoval aj poľovné združenie. „Boli tu dvakrát. Skonštatovali, že s tým nič viac nemôžu robiť. V decembri urobili odstrel, v januári už nemohli strieľať, lebo ešte nemali povolené kvóty,“ uviedol Marián Tomáš.
O vyjadrenie sme požiadali aj predsedu poľovníckeho spolku. Pred kameru ísť odmietol a poslal písomné stanovisko.
V ňom okrem iného uvádza, že poľovný revír, ktorý užívajú, je len jedným zo štyroch, ktoré s obcou Dubovica susedia, a teda zver, ktorá spôsobuje škody, môže pochádzať aj z iných revírov. Napriek tomu prípad pána Tomáša riešili.
„Samozrejme, že náš spolok sa po oboznámení o vzniku škôd snažil vzniknutú situáciu riešiť. Navštívili sme daného vlastníka a aj keď nám to zákon neustanovuje, z vlastnej iniciatívy, bezodplatne sme mu darovali v rámci kompenzácie jeden kus spracovanej jelenej zveri,“ uviedol predseda Poľovníckeho spolku Kamenná Miroslava Randla.
Zver je podľa miestnych premnožená
Podľa zákona sa sady a záhrady v intraviláne obce považujú za tzv. nepoľovné plochy. Aj tie však patria do poľovného revíru.
„Za nepoľovné plochy, ktoré sú v rámci poľovníckeho revíru, takisto zodpovedá užívateľ poľovníckeho revíru,“ vysvetlil viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák.
„Podľa zákona o poľovníctve za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru zodpovedá užívateľ poľovného revíru, pričom za nesprávne užívanie poľovného revíru sa považuje napr. to, že neudržiava normované kmeňové stavy zveri alebo neplní schválené plány chovu a lovu,“ priblížil rezort pôdohospodárstva.
Podľa predsedu poľovníckeho spolku Miroslava Randla ich združenie dodržiava všetky ustanovenia zákona o poľovníctve. „Za posledných päť rokov sme vždy splnili plán lovu a poväčšine sme ho aj prekročili,“ skonštatoval.
Miestni sú presvedčení, že zver je premnožená a kým jej nebude menej, problémov sa nezbavia. „Jednoznačne sú premnožené, to vidno. Keď pozerám okolo štvrtej ráno, vidím aj 40 až 50 kusov vysokej zveri migrovať do lesa,“ povedal starosta obce Dubovica Ladislav Timčo.
„Poľovníci lovia za posledných 15 rokov o 100-tisíc kusov raticovej zveri viac,“ priblížil Kaššák.
Škody hlásia aj poľnohospodári
Napriek tomu lesná zver spôsobuje množstvo problémov nielen drobným pestovateľom, ale aj poľnohospodárom.
„Nájazdy celkovo premnoženej raticovej zveri sú prítomné. Jednoznačné je, že škody sú a každoročne presahujú niekoľko miliónov eur na poľnohospodárskych plodinách. Potrebujeme stále viac znižovať počty raticovej zveri, ktorá robí poľnohospodárom problémy,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Ministerstvo pôdohospodárstva zdôrazňuje, že kľúčové pre správny manažment poľovnej zveri je mať relevantné informácie o stave prírodného prostredia a o jeho poškodzovaní zverou.
„Ministerstvo preto v súčasnosti pripravuje aplikáciu na evidenciu škôd spôsobených zverou v poľnohospodárstve. Získané informácie o škodách, o ich intenzite a lokalizácii majú pomôcť okresným úradom pri manažmente poľovnej zveri, tak aby vychádzal z reálnych podkladov,“ priblížil agrorezort.
Lov nemusí byť správne riešenie
Podľa kompetentných ani intenzívny lov nemusí byť správne riešenie. „Intenzívny lov zveri môže viesť k jej vytlačeniu do blízkosti ľudských obydlí, kde sa cíti bezpečne, pretože tam lovená nie je,“ vysvetlil agrorezort.
„Je celkom prirodzené, že táto zver nachádza obživu na rašiacich stromoch. Práve kvetné puky, listové puky a mladá kôra sú zdrojom veľmi hodnotných látok. Do istej miery treba chápať aj zver v tom, že vyhľadáva miesta, kde zistila, že jej nehrozí žiadne riziko,“ uviedol Róbert Gregorek.
Podľa zákona o poľovníctve sú to práve vlastníci záhrad, vinohradov a sadov, ktorí si musia svoj majetok chrániť.
„Vlastník by mal robiť účinné opatrenia na zabránenie škôd. Nejaký pletivový, trvalý plot, dostatočne vysoký, pretože jelenia zver dokáže preskočiť viac ako dva metre,“ povedal Alojz Kaššák zo Slovenskej poľovníckej komory.
Advokát radí, ako postupovať
Ako teda postupovať, ak vám lesná zver spôsobila škody? A kto kontroluje, či si dané poľovné združenie plní povinnosti?
„Vlastník sa musí v prvom rade obrátiť s náhradou škody na samotného užívateľa poľovného revíru. Písomne vyzvať, uviesť výšku škody, uviesť, aké opatrenia urobil, uviesť, kedy sa o škode dozvedel, aby bolo zrejmé, že dodržal lehotu. Sú to veľmi krátke lehoty. Subjektívna 15 dní, objektívna dva mesiace,“ vysvetlil nezávislý advokát Tomáš Majerčák.
„Treba sa obrátiť na štátnu správu na úseku poľovníctva, na okresné úrady, odbory pozemkové a tam nahlásiť, že mi vznikajú škody a tento úrad by to mal riešiť s užívateľom poľovníckeho revíru,“ povedal Alojz Kaššák.
„Ak bude užívateľ poľovného revíru zo všetkých síl bojovať, že on za škodu nezodpovedá, poškodený nemá inú možnosť, iba sa domáhať náhrady škody na súde,“ doplnil advokát Majerčák.
Nezávislý advokát je však v prípade takýchto súdnych sporov skeptický. Užívateľ poľovného revíru totiž zodpovednosť za škody spôsobené zverou nesie len vtedy, keď mu poškodený dokáže, že si nesplnil povinnosti. A to rozhodne nie je ľahké.
„Ak preukáže, že správne využíval poľovný revír, dodržiaval všetky povinnosti, ktoré sú mu stanovené v zákone, v takom prípade nebude niesť zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobila raticová zver,“ vysvetlil.
„Svoje pozemky máme ohradené. Ničí nám úrodu a nikto nemá právomoc to vyriešiť alebo zaplatiť,“ povedal Marián Tomáš.
