Pred vyše 30 rokmi im zákon umožnil, aby si pridelený podnikový byt mohli odkúpiť do osobného vlastníctva za niekoľko tisíc slovenských korún. V prepočte je to približne do tisíc eur.
Viacerým rodinám z Ružomberka a Banskej Bystrice sa byty nepodarilo odkúpiť dodnes. V súčasnosti by však bola cena úplne iná. Podobných prípadov sú na Slovensku stovky.
Kým družstevné a štátne byty sa po zmene režimu v roku 1989 odkupovali pomerne ľahko a rýchlo, s tými podnikovými vznikol často práve pre privatizáciu podnikov problém.
„Na základe zákona o predaji týchto bytov vznikol nárok užívateľom na odkúpenie každého jednotlivého bytu. K tomu však nikdy nedošlo,“ uvádza advokát obyvateľov bytov v Ružomberku Anton Slamka.
„Môj otec robil na stavebnom podniku, Okresnom stavebnom podniku, a odtiaľ dostal výmer na byt v roku 1975,“ opisuje obyvateľka domu v Ružomberku Mária Kostrošová.
„Tento rok to bude 51 rokov, čo tu bývame,“ hovorí obyvateľka domu v Ružomberku Edita Laučeková.
Bojujú o bývanie
Už celé desaťročia mali byť obyvatelia bytovky vlastníkmi svojich bytov. Namiesto toho bojujú o to, aby v nich vôbec mohli zostať bývať. „Právny nárok, na ktorom sa zakladá ich užívanie, je v podstate výmer o pridelení bytu z roku 1975,“ pokračuje Slamka.
„Zákonný rámec na prevod existoval. To, prečo ľudia nevyužili túto možnosť, je možno dané aj ekonomickou situáciou v 90. rokoch, ktorá bola vyslovene nepriaznivá. Ľudia nemali prostriedky ani právne povedomie, aby si usporiadali pomery tak, ako im to umožňoval zákon,“ objasňuje nezávislý advokát Peter Petrík.
Problémy v Banskej Bystrici
Podobný problém riešia aj obyvatelia paneláku v banskobystrickej časti Majer. Bytový dom patril niekdajšiemu štátnemu podniku Pozemné stavby, ktorý ich pridelil zamestnancom. Obyvatelia teda rátali s tým, že po privatizácii prejdú byty do ich vlastníctva.
„Náš bytový dom predali Pozemné stavby firme a firma bola zaviazaná od Pozemných stavieb tým, že nám tieto byty podľa zákona 182 odpredá,“ spomína obyvateľka bytovky v Banskej Bystrici Milota Tomanová.
„Odmietla nám však byty predať podľa tohto zákona a požadovala od nás niekoľkonásobné kúpne ceny,“ sťažuje sa pôvodná obyvateľka v Banskej Bystrici Jana Vaškovičová.
„Dokázali to na Slovensku odkúpiť tri milióny ľudí a my na to nemáme právo?“ pýta sa obyvateľ bytovky Ján Kajúch. „Všetko sme splnili, napriek tomu vlastníkmi nie sme,“ hovorí obyvateľ bytovky Dávid Oravkin.
Dlhoročný spor
Spor sa ťahá už dlhé roky. Niektorí majitelia byty medzičasom odkúpili za vtedy relatívne vysoké ceny, iní pokračovali v úsilí dostať ich do majetku podľa pôvodných zmlúv. Na istý čas sa dokonca niektorí aj stali majiteľmi bytov. Na katastri sa však celý proces zvrátil a na predkupné právo sa akosi zabudlo.
„Táto spoločnosť previedla byty na ďalšiu svoju spriaznenú spoločnosť, aby nám zabránila zavkladovaniu týchto zmlúv,“ pokračuje pani Vaškovičová.
„My sme riadne zaplatili. Sú tu všetko chránené osoby, sú tu starí ľudia nad 80 rokov, oni už nemajú peniaze,“ objasňuje Oravkin.
„Súd konal podľa zákona. Musel zastaviť konanie o odkupovaní bytov, pretože mu to ukladal zákon. Keď nevstúpi do toho správca konkurznej podstaty ani úpadca, a zároveň navrhnú zastavenie konania, musí to urobiť súd,“ vysvetľuje Vaškovičová.
Desiatky prípadov
Takýchto prípadov sú na Slovensku desiatky, ba možno stovky. Model je však približne rovnaký. Rýchla výmena majiteľov bytoviek, konkurz a pre obyvateľov ďalší odklad, súdne podania a čakanie.
„Právny stav je taký, že máme zákony o konkurze a o vlastníctve bytov, pričom každý kryje iný účel. Jeden rieši postavenie úpadku dlžníka a druhý vlastníctvo bytov. Účely sú rôzne a chránia osobitné právne záujmy a postavenie účastníkov,“ hovorí nezávislý advokát Peter Petrík.
V Ružomberku je situácia ešte vyhrotenejšia. Obyvatelia domu na ulici Plavisko sú s nervami v koncoch. „Došlo k veľmi rýchlemu a reťazovému prevodu tohto bytového domu na ďalšie subjekty. Došlo aj k zmätku, či už na listoch vlastníctva alebo v evidencii vlastníctva,“ pokračuje Slamka.
Pred asi desaťročím boli obyvatelia na Planisku ochotní zaplatiť za byty namiesto zhruba 23-tisíc korún aj takmer 500 eur za štvorcový meter. Ani tak sa však majiteľmi bytov nestali. Nepomohol im ani verdikt súdu z roku 2014.
„Do celej tejto veci vstúpila Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom hospodárstva, ktorá podala žalobu na Okresný súd Ružomberok o určenie vlastníctva. Po veľmi dlhom spore Okresný súd Ružomberok vydal rozsudok, ktorý žiaľ nikdy nenadobudol právoplatnosť. Hovoril o tom, že súd určuje, že Slovenská republika je vlastníkom jednotlivých bytov,“ uvádza Slamka.
Zmeškané lehoty
Podľa právnika Ružomberčanov štát vtedy zmeškal zákonné lehoty a obyvatelia sa ocitli tam kde predtým. Stanovisko Ministerstva hospodárstva sa nám za niekoľko týždňov získať nepodarilo a podľa stanoviska spoločnosti MH Manažment, ako nástupníka Fondu národného majetku, ide predovšetkým o právne spory, ktorých riešenie bolo a je v kompetencii príslušných súdov.
„Ako právny nástupca FNM SR nie sme účastníkom žiadneho civilného súdneho konania alebo iného obdobného konania,“ píše v stanovisku MH Manažment, a.s.
„Ak sa niekto domnieva, že postupom štátu a štátnych orgánov boli porušené jeho práva a vznikla mu škoda, je zákonný postup, ako si uplatniť právo. Samozrejme, záleží od okolností, napríklad či bol nárok uplatnený včas. Potom môže súd rozhodnúť o tom, či sa mu nárok prizná alebo nie,“ uvádza Petrík.
Na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši je dnes dokonca žaloba na nezákonné obohacovanie sa v neprospech nájomníkov. Tí si pred časom zriadili vlastný účet, z ktorého platia nevyhnutné opravy. Obyvatelia sa totiž cítili podvedení, keď predtým platili nájom na súkromný účet predchádzajúceho majiteľa.
„Neplatil za nás ani kúrenie ani nič. Museli sme ešte aj jeho dlžobu, vyše 200-tisíc korún, platiť,“ objasňuje Kostrošová.
Momentálne vlastní bytovku spoločnosť, ktorá žiada za zhruba 55 štvorcové byty na Planisku okolo 95-tisíc eur. „Okrem toho, že on od nich chce pýtať bezdôvodné obohatenie za užívanie, tak ešte sa domáha, aby súd rozhodol, že títo dôchodcovia, vdovy, majú byť vyprataní na ulicu,“ pokračuje Slamka.
Odročené pojednávanie
Súd zatiaľ pojednávanie odročil. „Žalovaná strana zároveň navrhla prerušiť konanie do skončenia iného konania, predmetom ktorého je, či je zmluva o prevode vlastníctva bytov neplatná,“ informuje hovorkyňa Krajského súdu v Žiline Anna Dudová Záborská.
„Slovenská republika môže opätovne podať žalobu a domáhať sa určenia, že je vlastníkom. Následne veríme, že budú tieto byty prevedené na týchto užívateľov za ceny, ktoré sú naozaj spravodlivé,“ hovorí Slamka.
„Je stará rímska zásada, že právo patrí obozretným. To znamená, že ľudia sa majú od začiatku domáhať svojich práv. Ak sa jedna strana postaví defenzívne a druhá si bráni svoje záujmy a aj právom chránené záujmy všetkou silou, nemusí aj roky dôjsť k súladu a spravodlivému alebo akémukoľvek rozhodnutiu,“ vysvetľuje Petrík.
„Pevne veríme v to, že do konania vstúpi SR v zastúpení MH SR. Jedine oni sú totiž legitimovaný subjekt, ktorý sa môže na súde domáhať určenia vlastníctva,“ dodáva Slamka.
