Účasť na referende nie je žiaden veľký úspech, ale nie je to ani žiadny „prúser“. Ide o účasť, ktorá sa dá porovnať s referendami, ktoré sa uskutočnili v minulosti. Uviedol to predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď v diskusnej relácii Politika 24 na JOJ 24.
„Myslím si, že 16 percent nie je nejaký tragický výsledok. Keby to bolo pod desať percent, asi by to nebolo dobré. Ale päť- či šesťpercentná strana, ktorá je mimoparlamentná, dokázala zo svojich peňazí namobilizovať 700-tisíc ľudí, tak klobúk dole,“ skonštatoval Naď. Referendum je podľa neho ústavný inštitút, na ktorý majú občania právo.
Referendum podľa Naďa politicky zarezal prezident SR Peter Pellegrini. „Hlavná otázka, pre ktorú 400-tisíc ľudí podpísalo petíciu, bola, aby mali možnosť vyjadriť sa, že nechcú pokračovanie tejto vlády. A túto otázku Pellegrini zarezal bez konzultácie s Ústavným súdom SR,“ povedal Naď s tým, že prezident sa bál väčšej účasti na referende.
Skritizoval tiež to, že hlava štátu vyhlásila konanie referenda na letné mesiace, keď je väčšina Slovákov na dovolenke.
Naď: Referendum sme robili sami
Predseda Demokratov poukázal tiež na to, že referendum robila strana sama. „Na celú kampaň sme dali 50-tisíc eur, všetko, čo sme mali od ľudí. Napriek tomu sme dosiahli 16-percentnú účasť,“ podotkol Naď.
Bol presvedčený, že spoločným cieľom s ostatnými opozičnými stranami je priniesť alternatívu vláde Roberta Fica (Smer-SD) a poukázať na neprávosti.
Očakával preto, že sa spoja do jedného šíku. „Na moje veľké nemilé prekvapenie sa k nám na konci pridalo len PS a ešte Maďarská aliancia a všetci ostatní to odignorovali,“ skonštatoval.
Považuje to za zlyhanie jednotlivých lídrov, ktorí nedokázali prekonať svoje egá či politický strach. „Už som dávno vyrástol z toho, aby som lámal palicu nad budúcou spoluprácou preto, že niekto je viac zameraný úzkostranícky,“ poznamenal.
Prezident o reakcii iniciátorov referenda
Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe. Vyhlásil to prezident SR Peter Pellegrini. Pripomenul, že referendum musel vyhlásiť v súlade s Ústavou SR a zákonmi.
„Vždy budem rešpektovať ústavné právo občanov Slovenskej republiky požiadať o vypísanie referenda a aj sa na takomto referende zúčastniť. Z úcty k tomuto právu a k inštitútu referenda som sa na ňom zúčastnil aj ja, hoci ako občan, politik a človek mám svoj vlastný a jasný názor na toto konkrétne referendum,“ uviedla hlava štátu.
„Ako prezident SR som sa pri vyhlásení referenda držal ústavy a zákonov. Nemohol som postupovať inak. Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe,“ skonštatoval Pellegrini.
Premiér sa na referende nezúčastnil
Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa referende nezúčastnil. Označil to za pochopiteľné, keďže jedna z otázok bola podľa neho namierená priamo proti jeho osobe.
Zdôraznil, že napriek tomu proti referendu nevyvíjal žiadne aktivity, pretože si ho váži ako najvyššiu formu priamej demokracie. Uviedol to na sociálnej sieti. Opozícia referendom podľa Fica šírila len nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte.
„Účasť na referende by bola ešte nižšia, keby sme aktívne verejnosti vysvetľovali jeho nezmysel,“ napísal premiér.
„Opozícia včerajším referendom len šírila nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte na moju osobu. Tých istých opatrení, ktoré dnes doživotne užíva bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová. Hoci porovnať jej zodpovednosť so zodpovednosťou premiéra je absolútne nemožné,“ doplnil.
Za smutné označil aj to, že iniciátori referenda obviňujú vládu z financovania národných osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda, hoci na „nezmyselné“ referendum išlo 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Výsledky referenda
Na referende sa zúčastnilo 16,13 percenta voličov. Na jeho platnosť musela byť účasť viac ako 50 percent.
Voliči v ňom rozhodovali o dvoch otázkach – či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Išlo o desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky.
Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Žiadala v ňom tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s ústavou.
