Na výplatnej páske vidia Slováci viac peňazí, no v realite zarábajú menej. Kým nominálna mzda v druhom štvrťroku vzrástla o viac ako tri percentá, inflácia medziročne znížila kúpyschopnosť o 0,5 percenta. Podobný efekt Slováci zažívali v rokoch 2022 a 2023, keď sa naplno prejavila inflačná kríza.
V druhom kvartáli tohto roka – teda od apríla do júna – zarábali Slováci v priemere 1 707 eur v hrubom. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to o 53 eur viac.
„Takéto zvýšenie už neudržalo krok s rastom spotrebiteľských cien, a mzda preto reálne klesla o pol percenta. Stalo sa tak prvýkrát po desiatich štvrťrokoch nepretržitého rastu reálnych zárobkov,“ informoval riaditeľ odboru štatistiky práce Štatistického úradu (ŠÚ) SR Ivan Chrappa.
Analytici vidia v poklese reálnych miezd viacero príčin. V júni dostali zamestnanci verejnej správy jednorazový 800-eurový príspevok, ktorý podľa nich kriví štatistiky. Rovnaký efekt majú podľa nich kompenzácie cien energií.
„V inflácii sú aktuálne započítané aj zvýšené ceny tepla, ktoré sú však vo väčšine domácností kompenzované cez energošeky. Ak zohľadníme tento efekt energošekov, reálne mzdy by skôr stagnovali, než klesli,“ uviedol makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočíš.
Ekonomika nerastie podľa očakávaní
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti dáta naznačujú, že ekonomika nerastie tak, ako by ekonómovia očakávali. Na obavy zatiaľ dôvod nevidí.
„Ukazovatele trhu práce sú oproti iným veľmi oneskorené. Nezamestnanosť začne rásť až niekoľko kvartálov potom, čo sú ekonomické problémy. Mzdy sú veľmi oneskorené, lebo kolektívne zmluvy sú na niekoľko rokov dopredu. Takže z pohľadu týchto ukazovateľov by nemalo dôjsť najbližší kvartál k zásadnejším zmenám,“ vysvetlil Páleník.
Reálnym mzdám Slovákov sa v Správach venoval redaktor Peter Tarasovič:
V porovnaní s minulým rokom si niektoré profesie pohoršili aj o viac ako päť percent. Iným, naopak, platy rástli.
„Najvýraznejší pokles o viac ako osem percent zaznamenali zamestnanci verejnej správy. Naopak – najviac si polepšili zamestnanci v oblasti nehnuteľností. Ich kúpna sila vzrástla takmer o šesť percent,“ priblížil Ivan Chrappa.
Odborníci pripomínajú, že ide o celoslovenské dáta, ktoré nezohľadňujú regionálne rozdiely. Nadpriemerné zárobky si drží Bratislavský kraj, kde ľudia v priemere zarobili 2 012 eur. Naopak, najnižšie zárobky hlási Prešovský kraj, kde priemerná mzda nedosiahla ani 1 360 eur.
