Etiópia Česku požičia dva najcennejšie exponáty zo svojho historického národného kultúrneho dedičstva, medzi nimi najslávnejšiu kostru na svete zvanú Lucy. Ide o fosílne pozostatky australopiteka z obdobia približne pred 3,2 miliónmi rokov.
Tieto vzácne exponáty budú v Európe vystavené vôbec prvýkrát. V utorok (4. 2.) to na tlačovej konferencii v Národnom múzeu v Prahe oznámil český premiér Petr Fiala.
„Budeme mať možnosť vystaviť v ČR tri milióny starú kostru Lucy. Ide o absolútne jedinečnú udalosť. Treba povedať, že kostrové pozostatky sa budú v Európe vystavovať v origináli prvýkrát. Ide o mimoriadne vzácnu fosíliu. Opatrenia, ktoré sa s tým spájajú, sú tiež mimoriadne,“ zdôraznil Fiala.
Fosília dieťaťa s menom Selam
Okrem Lucy v Prahe vystavia aj fosíliu dieťaťa s menom Selam, ktorá je asi o 100-tisíc rokov staršia. Kostrové pozostatky Lucy sa našli v roku 1974, Selama o asi 25 rokov neskôr. Fiala podotkol, že nálezy značne pomohli odhaliť pôvod človeka.
Vystavovať ich budú v historickej budove českého Národného múzea od 25. augusta do 23. októbra 2025 v rámci pripravovanej expozície Ľudia.
Podľa NM pôjde o jednu z najvýznamnejších expozícií na svete venovanú človeku a zároveň prinesie najucelenejšiu prezentáciu oblasti antropológie, prehistórie a hmotnej kultúry v ČR. Myšlienka vystaviť Lucy v Česku vznikla podľa Fialu počas jeho návštevy v Etiópii v novembri 2023.
Na tlačovej konferencii vystúpila aj etiópska ministerka cestovného ruchu Selamawit Kassaová a pozvala verejnosť, aby prišla zistiť, prečo sa Etiópii hovorí kolíska ľudstva.
„Historická výstava ponúkne unikátnu príležitosť pre všetkých Európanov vidieť jedny z najcennejších pozostatkov predchodcov človeka a celkom určite to bude niečo, čo budú chcieť vidieť milovníci histórie, ale aj vedci či verejnosť,“ dodala Kassaová.
Prateta ľudstva
Lucy, označovaná aj ako „prateta ľudstva“, žila podľa vedcov na území dnešnej Etiópie. Bola vysoká asi 106 centimetrov, vážila 28 kilogramov a podobala sa viac na šimpanza ako na dnešného človeka.
Jej malý mozog a stavba hornej časti tela sa podobali šimpanzom, kosti panvy a nohy už boli podobné rodu Homo. Podľa vedcov Lucy už chodila vzpriamene a jej pohlavie určili na základe stavby panvových kostí.
Z pôvodnej kostry sa zachovalo asi 40 percent. Vďaka relatívne dobrému stavu kostí bolo podľa NM prvýkrát možné pomerne presne zrekonštruovať celkový vzhľad a spôsob života australopitekov.
Lucy sa dožila asi 15-16 rokov, čo bol už dospelý vek tohto druhu. Obdobie, kedy žila, vedci určili podľa vrstvy vulkanických hornín, v ktorých sa fosília našla. Meno Lucy dostala podľa piesne od skupiny Beatles Lucy in the Sky with Diamonds, ktorú si večer po objave púšťali členovia expedičného tímu.
