V obci Látky v okrese Detva okrem vodnej elektrárne najnovšie odmietli aj zámer postaviť v jej blízkosti úložisko jadrového odpadu. Štát totiž začal hľadať miesta, kde by sa v budúcnosti mohol takýto odpad ukladať.
Potlesk v Látkach si vyslúžili miestni poslanci nielen preto, že povedali nie plánu ministerstva životného prostredia vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň. Nechcú ani hlbinné úložisko pre jadrový odpad.
Plánovanému úložisku jadrového odpad pri obci Látky sa v Správach z regiónov venoval redaktor Radovan Kondrlík:
„Kde majú jadrovú elektráreň, tam nech si spravia aj úložiská, tam nech si to skladujú, tam sú dosť bohaté obce, tak nech si to financujú z toho,“ uviedol starosta obce Mário Kubiš (KDH).
Jadrový odpad nechcú
Na nedávnych rokovaniach starostov s vedením envirorezortu o vodnej elektrárni Málinec im podľa Kubiša naznačili možnosť akejsi výmeny elektrárne za jadrový odpad.
„Že sme aj vybratí ako prví s jadrovým odpadom číslo jedna, lebo je tu najlepšie podložie a že ak zoberieme vodu, tak nedostaneme jadro. Čiže bolo to aj nejak takto,“ povedal. „Dáva to aj logiku, že keď niekde bude pitná voda, to jadro by tam asi nemalo byť,“ dodal.
„Považujem to za dosť trápnu snahu. Neviem, kto to povedal,“ uviedol minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nom. SNS).
„To, čo tam zaznelo tak geológ, ktorý sa venuje geologickým štúdiám v danej lokalite, povedal, že horniny, ktoré tam sú, sú tak kvalitné, že spĺňajú predpoklady aj nato, aby tam mohlo byť považované, že či sa tam dá uskladniť aj jadrový odpad. Nikto im tam nehovoril, že tam jadrový odpad ide,“ doplnil minister.
V hre je viacero lokalít
Banskobystrická krajská samospráva kritizovala, že štát nekonzultoval výber úložísk jadrového odpadu s obcami. Ten by sa v prípade uskladnenia dával do hĺbky stoviek metrov pod zemou.
„Sa to najskôr ukladá do takej matrice z bentonitu, ktorá sa potom vloží do valca, ktorý je na báze medi,“ vysvetľuje zástupca riaditeľa Výskumného ústavu jadrovej energetiky Peter Líška.
„Kanister sa potom vloží do tunela, do chodieb, ktoré sú tam a to sa zase zalieva špeciálnymi betónmi. Takže to, aby sa dostal stade nejaký rádioizotop na povrch niekam je v podstate nemožné,“ uviedol.
Vláda predbežne vybrala päť lokalít pre hlbinné úložiská, z toho najviac v banskobystrickom regióne. Konečné umiestnenie by malo byť známe do roku 2030.
