Na dne Liptovskej Mary objavili novú jaskyňu. Nízka hladina vody umožňuje preskúmať aj pôvodné koryto Váhu. Práve v jeho brehoch vznikli nové podzemné priestory až po vybudovaní priehrady.
Jakub Mišík je mladý jaskyniar a diera v zemi, v inak zatopenej oblasti, ho zaujala. “Raz som išiel na výlet so psom na Maru, boli sme sa tu prechádzať aj s mojím otcom a sme to tu našli. Potom sme zavolali jaskyniara Peťa Holúbka, nech sa na to príde pozrieť,“ zaspomínal objaviteľ jaskyne Jakub Mišík. Zatiaľ nevie, ako sa jaskyňa bude volať, stále jej podľa jeho slov vymýšľajú meno.
Jaskyňa má asi sedem metrov a chalani si ju prezreli aj zvnútra. “Piesok, hlina, korene trčali zo stropu. Tiež niekedy aj kamene,“ opísal mladý jaskyniar z Liptovského Mikuláša Patrik Rozboril.
“Pekné to je kvôli tomu, že je to pod zemou. Mokro, zima,“ vyhlásil mladý jaskyniar z Liptovského Mikuláša Michal Bizovský.
S kamerou sme sa odvážili vojsť až vtedy, keď to za bezpečné označil profesionál. Aj keď nám to viac ako jaskyňu pripomínalo brloh nejakého zvieraťa.
Jaskyni na dne Liptovskej Mary sa v Správach z regiónov venoval redaktor Milan Velecký:
“Je to jaskyňa, lebo vznikla prírodnými procesmi. Nie je taká typická ako vo vápencoch, ale je to sufózna jaskyňa, ktorá vznikla vyplavovaním jemnejších sedimentov,“ ozrejmil predseda Slovenskej speleologickej spoločnosti Peter Holúbek.
Hladina Liptovskej Mary kolíše
Hladina Liptovskej Mary totiž kolíše. Prúdiaca voda odnáša jemné piesky aj z dna priehrady a v pieskovci vymýva takéto dutiny.
Pre niekoho diera v zemi, no pre odborníkov príklad toho, ako prúdiaca voda narúša povrch zeme a môže viesť k nebezpečným zosuvom.
“Na Liptove sú desiatky zosuvov, ktoré ohrozujú majetok. Je to ten istý proces, že jemné sedimenty vyplavuje voda a to vrchné, keď už nie je nosnosť, tak sa zosunie,“ opísal Holúbek.
Takýchto jaskýň môže byť na dne Liptovskej Mary viac a keď hladina priehrady opäť stúpne, zostanú ukryté pod vodou.
