Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) nevyhovela podaným protestom prokurátora proti vymenovaniu dvoch členov Rady Fondu na podporu umenia (FPU).
Argumentovala, že u kandidátov považovala podmienku odbornej praxe v trvaní najmenej piatich rokov v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu za splnenú.
Doplnili aj podklady preukazujúce odbornú prax. Prokurátor neplánuje podať správnu žalobu. Dôvodom je aj to, že nemá oprávnenie skúmať dostatočnosť uvedenej praxe. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.
„Postup by nebol účelný. Orgán verejnej správy dodatočne v konaní o protestoch prokurátora odstránil namietanú nezákonnosť. Preukázal, že v čase vydávania opatrení o vymenovaní členov Rady FPU sa u oboch kandidátov splnila podmienka odbornej praxe,“ povedala Drobová.
Protesty prokurátora
Generálna prokuratúra podala 1. apríla dva protesty prokurátora proti opatreniam Šimkovičovej o vymenovaní dvoch členov Rady FPU.
„Protesty prokurátora boli podané z dôvodu nepredloženia zákonom o FPU vyžadovaných podkladov preukazujúcich splnenie podmienky najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Tým pri vymenovaní uvedených osôb do rady FPU nebolo zákonným spôsobom objektívne preukázané splnenie podmienok na vymenovanie do funkcie,“ priblížila Drobová.
Ministerka kultúry rozhodnutiami zo 7. mája podľa GP nevyhovela podaným protestom prokurátora. Poukázala pritom na skutočnosť, že u uvedených kandidátov na členov Rady FPU považovala podmienku odbornej praxe v trvaní najmenej piatich rokov. A to v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu za splnenú.
GP: Ide o určitú mieru správnej úvahy
V čase konania o protestoch prokurátora doplnili k obom členom rady podklady. Tie preukazovali, že osoby už v čase vymenovania za členov uvedenú podmienku odbornej praxe spĺňali.
„V danej súvislosti platí, že ak určitá prax spadá do oblasti, ktorá sa dotýka spoločenských vzťahov v oblasti umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu, prokurátor nie je oprávnený skúmať otázku kvality a odbornosti jednotlivého kandidáta. Respektíve či je uvedená prax dostatočná podľa predstáv konkrétnych subjektov,“ uviedla Drobová.
V prípade Šimkovičovej rozhodovania pri posudzovaní splnenia podmienky ide podľa GP o určitú mieru správnej úvahy. Zákon pritom neurčuje dodatočné podmienky viažuce sa k uvedenej praxi.
„S poukazom na uvedené skutočnosti sa v posudzovaných prípadoch nevyužije oprávnenie vo forme podania správnej žaloby prokurátora. Na uvedený postup sa nesplnili všetky podmienky, ktoré predpokladá zákon o prokuratúre,“ skonštatovala Drobová.
