Železničiari pri rekonštrukcii trate medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom narazili na štôlňu zo šestnásteho storočia. Tá bola len pár metrov pod povrchom. Železničiari tvrdia, že o nej nevedeli, aj keď ide o známu štôlňu zaznačenú na baníckych mapách.
Na štôlňu narazili robotníci pri výkopových prácach na odvodnení železničného spodku a poškodili jej klenbu. Neskôr zistili, že ide o Hronskú dedičnú štôlňu Graner – Neufang, ktorá sa začala raziť ešte v polovici šestnásteho storočia.
„Razenie prebiehalo až do ukončenia baníckej činnosti v Novej Bani v roku 1888. Dovtedy sa štôlňa postupne predlžovala, až dosiahla konečnú dĺžku 14,5 kilometra. Na úrovni Hrona na ňu boli napojené viaceré novobanské šachty a bane, aby mohli odvádzať vodu z týchto banských diel,“ vysvetľuje sprievodca Banským náučným chodníkom v Novej Bani Branislav Medveď.
Narazeniu na štôlňu sa v Správach z regiónov venoval redaktor Lukáš Urbašík:
Súčasť náučného chodníka
Štôlňa je súčasťou banského náučného chodníka. Je zaznamenaná na banských mapách a v roku 2002 zrekonštruovali jej portál, kde umiestnili aj pamätnú tabuľu. Železničiari však tvrdia, že o nej pred rekonštrukciou nevedeli.
„Ide o historickú, no stále funkčnú stavbu, ktorá však nie je evidovaná v pasportoch ani záznamoch Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) tak, aby bolo možné uvažovať o jej existencii alebo predvídať jej umiestnenie vo vzťahu k telesu dráhy z hľadiska trasovania, smerového či výškového vedenia,“ uvádza ŽSR vo svojom stanovisku.
Aj keď sa banícka činnosť v meste skončila pred viac ako 130 rokmi, Hronská dedičná štôlňa je dodnes funkčná. „Stále odvádza vodu, aby sa nekumulovala v podzemí a nevyrazila niekomu v záhrade. Plní tak svoju pôvodnú funkciu tým, že voda z podzemia odteká preč,“ vysvetľuje Medveď.
Pri oprave klenby historickej štôlne museli železnice prijať špeciálne opatrenia. „Pôvodný objekt sa nenaruší, nepríde k jeho zbúraniu. Banská štôlňa sa ochráni železobetónovou konštrukciou založenou na úložných prahoch. Pre založenie úložných prahov je použité hĺbkové zakladanie pomocou mikropilót, ktoré siahajú až do hĺbky sedem metrov,“ dodáva ŽSR v stanovisku.
Železničná doprava na úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom by mala byť obnovená do konca leta.
