Mali odstrániť ideologických nepriateľov a odstrašiť spoločnosť. Reč je o vykonštruovaných politických procesoch v Československu z polovice 20. storočia. Medzi odsúdenými na trest smrti bola aj jediná žena. Od justičnej vraždy Milady Horákovej uplynulo 75 rokov.
Za tieto zločiny proti ľudskosti nebol potrestaný žiadny vtedajší sudca ani vyšetrovateľ. Jedinou výnimkou je prokurátorka Ludmila Brožová Polednová. Vinu pred súdom odmietala, historikom sa však nakoniec podarilo jej výpoveď vyvrátiť a vo väzení si odpykala dva roky zo šiestich, na ktoré ju odsúdili.
Výročiu justičnej vraždy Milady Horákovej, od ktorej uplynulo 75 rokov, sa v Rádiožurnále venoval redaktor STVR Marián Žáry Kukelka:
Vtedy 29-ročná robotnícka prokurátorka nemala s Miladou Horákovou zľutovanie. Jej obesenie sledovala priamo v pražskej väznici na Pankráci.
„Novinárom v roku 2008 tvrdila, že pre ňu bolo naozaj veľmi ťažké sledovať pomalé umieranie Milady Horákovej. Skutočnosť je iná,“ povedal historik Peter Malota z pražského Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
„Máme svedectvo politického väzňa, ktorý počul popravu. Ženský hlas, ktorý evidentne patril Ľudmile Brožovej Polednovej, sa vysmieval Milade Horákovej, ktorá prednášala svoje posledné slová,“ pokračoval Malota.
Vinu odmietal aj vyšetrovateľ
Svoj podiel na vražde nevinných ľudí vo vykonštruovaných politických procesoch musel vysvetľovať aj vtedajší hlavný vyšetrovateľ Milady Horákovej Milan Moučka. Aj on svoju vinu odmietal. V polovici 90. rokov si ho predvolal vtedajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu Miroslav Lehký.
„Mal drzosť to poprieť. Až na konci, keď som sa s ním lúčil, tak mu podávam ruku hovorím, dovidenia. A on sa vtedy tak nejak zháčil a hovorí, nie dovidenia, zbohom. Vtedy som videl, že sa v ňom čosi ozvalo a strach predsa mal,“ opísal Lehký.
Ústav pamäti národa (ÚPN) pri príležitosti výročia vykonštruovaných procesov ocenil žijúcich politických väzňov aj ich potomkov za šírenie spomienok na obdobie neslobody.
„Je dôležité, aby sme si uvedomili, čo všetko museli prežívať ľudia, ktorí trpeli, skutočne trpeli za svoj názor, za svoje náboženské presvedčenie, za príslušnosť k nejakej menšine a že vôbec nie je na mieste prirovnávať udalosti z 50. rokov, napríklad justičnú vraždu Milady Horákovej, s udalosťami, ktoré sa dejú dnes,“ dodal predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Rozsudok nad Miladou Horákovou zrušil Najvyšší súd v roku 1968. Justícia ju však úplne rehabilitovala až po roku 1989.
