Svet tradičného ľudového odevu je plný farieb, vzorov a majstrovskej šikovnosti našich predkov. Zatiaľ čo väčšina z nás obdivuje jeho krásu, nájdu sa aj ľudia, ktorí z neho dokážu vyčítať zabudnuté príbehy.
Cesta etnológa a výrobcu krojov Adama Staňa k tradičnej ľudovej kultúre sa začala v miestnom folklórnom súbore. „Ako som tancoval, tak ma to začalo čoraz viac a viac hlbšie zaujímať – kontexty ľudového tanca, hudby, ale hlavne som čoraz viac a viac začal skúmať tradičný ľudový odev,“ priblížil.
Čo inšpiruje Adama Staňa k šitiu krojov, zisťoval v relácii Slovensko v obrazoch redaktor STVR Michal Slanička:
Každý kroj, ktorý si k Adamovi našiel cestu, či už darom, kúpou alebo objavením, v ňom vyvolal otázky. Vyštudovaný farmaceut sa preto rozhodol, že vyštuduje aj etnológiu. Odvtedy vníma tradičný ľudový odev inak.
„Ľudový odev som mal naposledy oblečený asi pred niekoľkými rokmi ešte ako vystupujúci vo folklórnom súbore. Každopádne, odkedy som sa začal ľudovej kultúre viac venovať, tak zisťujem, čo je za tým. Za výrobou, ale aj za nosením ľudového odevu,“ ozrejmil Staňo.
„Skôr mi pripadá, že ho viac uctievam tým, že podporujem výrobu a remeselnú činnosť, než aby som ho nosil na nejaké bežné príležitosti ako reprezentatívny odev,“ dodal.
Zameral sa na stredné Považie
Vo svojom výskume sa Adam Staňo zameriava na prvky ľudovej kultúry stredného Považia, osobitne Púchovskej doliny. S bádaním začal v obci Mojtín, kam siahajú jeho korene.
„Ženský ľudový odev z Mojtína sa skladá z viacerých súčastí. Základom je spodná vrstva, na ktorú sa obliekajú vyšívané rukávce, na rukávce sa zakladá rubáč, červený pás a zástera,“ opísal Staňo. Zaujímavosťou mojtínskej výšivky je podľa neho charakteristický motív petržlenového listu, takzvanej patružlenky.
V srdci nosí úctu k našim predkom, ktorí dokázali aj z mála vytvoriť odev nielen na každodenné nosenie, ale aj na slávnostné príležitosti. „Charakteristikou starých svadobných fotografií bola častá poloha muža sediaceho a ženy stojacej povedľa,“ uviedol Staňo.
Ako poznamenal, obradový odev mladuchy zo Záriečia sa skladá z viacerých súčastí. „Základom je spodná vrstva, vyšívané rukávce. Pre svadobný odev bola charakteristická bohatosť využívania farieb,“ doplnil.
„Ďalej sa zakladal rubáš. Charakteristikou bola na hlave parta, ktorú neskôr nahradil kvetinový veniec. Ten bol doplnený špecificky v Záriečí tylovým závojom, takzvaným šlajerom, doplnený slučkou, takou ozdobou zo skladaných stúh, s voľne visiacimi stuhami, v podstate až po koniec rubáča,“ vysvetlil výrobca krojov.
Doplnil, že nevesta prichádzala k sobášu s volkou alebo s takzvaným prosceradlom.
Zozbieral množstvo vzácnych kúskov
Adam Staňo nemá rád označenie „zberateľ“, no faktom zostáva, že za jedenásť rokov sa mu podarilo zozbierať množstvo vzácnych kúskov.
Po častiach tradičného odevu pátra nielen v múzeách, na povalách či v archívnych dokumentoch, ale aj počas svojich ciest v zahraničí. Slovenské kroje sa totiž spolu s vysťahovalcami dostali do sveta a dnes tam tvoria jedinečné stopy našej identity.
„Takto sa mi podarilo získať vzácnu vyšívanú bielu svadobnú zásteru z Púchovskej doliny, ktorú som našiel až v Prahe. A podobne sa mi stalo, že som aj súčasť z Púchovskej doliny typu rukávce, zástery získal z Ameriky, zo Švajčiarska alebo z iných lokalít Českej republiky,“ prezradil.
Povedal, že kroje sa takto symbolicky vracajú naspäť domov. Tam slúžia na prezentačnú činnosť alebo podľa nich vyrába nové odevné súčasti.
Mnohému sa priučil aj „znovuobjavoval“
Adam nie je len teoretik, ale aj praktik. Mal to šťastie, že sa od ľudových majstrov naučil techniky, vďaka ktorým dnes dokáže vyšiť a ušiť celý kroj. Niektoré postupy však musel znovuobjavovať sám. Skúmal staré odevné súčasti a detailne analyzoval ich spracovanie.
„Výroba ľudového odevu v minulosti bola kolektívna činnosť a nebolo to úplne tak, že každá žena si dokázala zhotoviť všetko sama. Preto aj dnes si prácu nejakým spôsobom rozdeľujeme,“ ozrejmil Staňo.
„Tak, ako nájdem staré rukávce, ornamenty si spracujem, prekreslím, pripravím plátno pre vyšívačky, nachystám im vyšívacie priadze a oni jednotlivé komponenty vyšijú, ktoré ja potom zase zošijem dohromady. Na výrobe sa, takisto ako v minulosti, aj dnes podieľajú viacerí ľudia,“ podotkol.
Svet tradičného ľudového odevu predstavuje pre Adama cestu k poznaniu, ako ľudia v minulosti žili a ako sa ich každodennosť i slávnostné chvíle pretavili nielen do kultúry odievania. Očarený minulosťou zároveň hľadá paralely so súčasnosťou.
„Dokáže to tak nesmierne pohltiť, že je tomu človek schopný zasvätiť každý deň, takmer všetok voľný čas a neprestávať bádať,“ uzavrel výrobca krojov Adam Staňo.
