Na hlavný obsah

Nenápadný Vyšný Kubín ukrýva kultúrne bohatstvo: Dodnes v ňom žije spomienka na rodáka Pavla Országha Hviezdoslava

Dom, v ktorom sa Hviezdoslav narodil, už dnes neexistuje.

Na snímke socha Pavla Országha Hviezdoslava a dom vo Vyšnom Kubíne.
Vyšný Kubín nesie pamiatku na Pavla Országha Hviezdoslava. Foto: STVR

Pod majestátnymi Chočskými vrchmi leží malá oravská obec Vyšný Kubín. Na prvý pohľad pôsobí nenápadne, no nesie v sebe obrovský kultúrny odkaz. Práve tu sa v roku 1849 narodil jeden z najväčších slovenských básnikov – Pavol Országh Hviezdoslav.

Jeho rodisko dodnes dýcha spomienkou na muža, ktorý svojím slovom pozdvihol slovenskú literatúru na svetovú úroveň. Za jeho čias bol Vyšný Kubín dedinkou s drevenými domcami a latinskou školou.

„Je tu veľmi málo pôvodných dreveníc, skoro už nič, pretože tie, čo boli, tak väčšinou tvoria časť skanzenov buď v Martine, alebo v Zuberci. Vyšný Kubín sa dosť rozrástol, kedysi tu bolo tak 400 obyvateľov a teraz je tu už 830,“ priblížila lektorka Obecného úradu vo Vyšnom Kubíne Elena Drobná.

Pamiatke Pavla Országha Hviezdoslava vo Vyšnom Kubíne sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Zuzana Ševčíková:

Dom, v ktorom sa Hviezdoslav vo februári 1849 narodil, už dnes neexistuje. Jeho rodisko pripomína len pamätná tabuľa. Pri návšteve Vyšného Kubína neobíďte expozíciu venovanú slávnym rodákom. Nájdete ju v jednom z dvoch Kubínyovských kaštieľov, v sídle Obecného úradu.

Fotografie a kresby ukazujú ako vyzeral básnikov rodný dom predtým, ako ho zničil požiar. Raritou je, že v rovnakom dome, no o 60 rokov neskôr, uzrela svetlo sveta aj ďalšia poetická duša, spisovateľka Margita Figuli. Jej rodičia si v dome prenajali izbu po návrate z Ameriky, bolo to v roku 1909.

„Naša expozícia sa zamerala hlavne na jeho mladosť, na jeho detské roky a študentské roky. Máme tu fotografie jeho rodičov, otca, matky a jeho súrodencov. Mal ešte dvoch súrodencov, brata a sestru,“ opísala Drobná.

Od školy k prvým básňam

Ako uviedla, jeho matka pochádzala z rodu Medzihradských. Jeho prvým učiteľom bol preto to Adolf Medzihradský, ktorý „zohral dosť významnú úlohu v jeho umeleckom vývine“. Podľa Drobnej to bol jeho príbuzný a učil v Leštinách.

„Keďže bol veľmi dobrým študentom, tak ho odporučil na ďalšie štúdiá. Bol to taký zvyk, že starší brat zostával pracovať na gazdovstve a mladšie deti dávali na štúdiá. Takže odchádza študovať do Miškolca, kde bol jeho strýko s deťmi a mohol u neho bývať,“ opísala Dobrná.

„Začal písať verše prvé v maďarčine, keďže Miškolc bol v Maďarsku a známa je jeho báseň ‚Mňa kedysi zvádzal svet, mi hovoriac‘, kde dochádza k prerodu a vracia sa k písaniu v slovenčine,“ doplnila.

Na snímke osobné veci Pavla Országha Hviezdoslava.
Múzeum uchováva spisovateľove osobné veci.Foto: STVR

Pavol Országh rodisko natrvalo opustil a rozhodol sa pre štúdium práva. Osobné šťastie našiel pri manželke Ilone Novákovej, dcére dolnokubínskeho evanjelického farára. Žili spolu v Námestove a v Dolnom Kubíne, kde v Oravskom múzeu uchovávajú rodinné originálne osobné predmety.

„Nájdeme tu aj najstaršiu pozostalosť z rodiny Országhovej a takou dominantou je kútnica, ktorú si ušila samotná Pavlova matka, za ktorou sa aj narodil,“ povedala literárna historička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava Paulína Martinkovičová.

Nerád rečnil

Hviezdoslav mal počas života osobitý zvyk. Namiesto klasickej kravaty nosil širokú čiernu mašľu. Táto jednoduchá súčasť odevu prerástla do symbolu, podľa ktorého básnika okamžite spoznáme na portrétoch či sochách.

„Nebola len módnym doplnkom, ale plnila funkciu. Totižto Pavol mal na krku od detstva vadu, takú priehlbinu, ktorú zajedno nerád ukazoval a zároveň bol komfortný s tým, nosiť to,“ poznamenala Martinkovičová.

V dolnokubínskom múzeu sa starajú aj o jeho právnické spisy, fotografie, nábytok s osobnou knižnicou a zachované rukopisy.

„Písal, keď ho kopla múza, či už to bolo na právnické spisy, jednoducho, čo mal po ruke. Nemal rád, keď ho niekto rušil pri písaní, keď náhodou prišla návšteva. Ilonka sa venovala návšteve a až keď dopísal, prišiel za nimi a venoval sa návšteve aj on,“ prezradila historička.

Dodala, že často mal problém s rečnením. „Preto uprednostňoval práve písomný prejav. Asi najznámejšie dielo je Hájnikova žena, ktoré napísal, keď chodil na ozdravné pobyty na Slanú vodu v Oravskej Polhore a tam sa inšpiroval hájovňou a ľuďmi, ktorí tam žili,“ doplnila.

V jeho dielach sa odzrkadľuje všetko, čo prežil nielen on, ale aj národ a celé ľudstvo. Aj keď od Hviezdoslavovho narodenia uplynulo už vyše 170 rokov, jeho slová nestrácajú silu a aktuálnosť.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny