Projekt ministerstva obrany aktívnych záloh spustil nečakaný záujem verejnosti o dobrovoľnú vojenčinu. Koncept, na ktorom sa zhodla takmer celá politická scéna, mohol prejsť už v minulom volebnom období. Slovensko však začalo budovať Národné obranné sily (NOS), ktoré pripravia občanov na pomoc v krízových situáciách, až teraz.
Je to príprava na masívnu mobilizáciu alebo dobiehanie zanedbanej obrany krajiny? Dvojtýždňový tábor alebo reálny vojenský výcvik plný driny, potu a disciplíny. Na vlastnej koži si tréning vyskúšal redaktor Andrej Bálint.
„Nebola to prechádzka ružovou záhradou,“ povedal Andrej Bálint. „Síce to nebol najtvrdší výcvik, aký absolvujú profesionálni vojaci, ale mnohí si tam siahli na dno svojich síl.“ Zúčastnili sa ho študenti aj starší dobrovoľníci a nie každý zvládol fyzickú záťaž. Podľa Bálinta išlo o „zlatý stred“ medzi profesionálnym výcvikom a občianskou prípravou.
Národné obranné sily sú podľa redaktora aktívne zálohy. „Slúžia na doplnenie stavu vojakov v mierových časoch aj pri vojenskom konflikte,“ ozrejmil. Kým doteraz sa do aktívnych záloh mohli zapojiť len bývalí profesionálni vojaci, dnes sa do NOS môže prihlásiť každý občan od 18 rokov – bez predchádzajúcej vojenskej praxe.
Podmienkou je čistý register trestov, potvrdenie od lekára a splnenie vzdelanostných požiadaviek. Bálint absolvoval výcvik v Leviciach, kde sa otvoril prvý turnus mimo výcvikového priestoru Turecký vrch na Záhorí. „Tam som si naozaj okúsil typický kasárenský život, aký poznám len z rozprávania môjho otca a starého otca,“ dodal.
Pozrite si celý rozhovor s reportérom STVR Andrejom Bálintom po návrate z dvojtýždňového vojenského výcviku:
Deň začínal o pol šiestej
„Disciplína bola tvrdá,“ zaspomínal si reportér. Každé meškanie sa trestalo fyzickými cvičeniami. Vstávalo sa o 5.30 h, o šiestej nasledovala polhodinová rozcvička a potom raňajky. Deň pokračoval výcvikom v teréne, od pochodovania a teórie až po ostré streľby a nácvik taktických postupov.
„Večer sa čistili zbrane a uniformy, ktoré sme mali na sebe prakticky nonstop,“ opísal. Deň končil večerou okolo šiestej a večierkou o 21.30 h.
Dvojtýždňový kurz podľa neho predstavuje základ, ktorý účastníkom ukáže, ako ozbrojené sily fungujú. „Je to ako keby z rýchlika, ale človek získa základné zručnosti a pochopenie. Potom je na ňom, či chce pokračovať ďalej.“
Záujemcovia môžu po absolvovaní vstúpiť do pohotovostných alebo operačných záloh, kde sa zaviažu k ďalšiemu výcviku a službe v prípade krízových situácií, napríklad pri povodniach či prírodných katastrofách.
V turnuse, kde pôsobil Bálint, bolo 45 účastníkov. „Veľká časť boli študenti, ktorí v sebe hľadali národné cítenie a chceli si vyskúšať, či majú na profesionálnu armádu,“ prezradil. „Starší účastníci zas chceli byť nápomocní v prípade nešťastia a nehľadeli na finančné odmeny.“
„Určite mi to dalo veľa disciplíny a sebazaprenia,“ zhodnotil Andrej po návrate z výcviku. „Keď som po dvoch týždňoch vyšiel z kasární, neuveriteľne som si vážil bežný svet, tú slobodu, že môžem šoférovať auto alebo vidieť ľudí oblečených inak než v uniforme.“
