Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada, aby sa samosprávy trvalo vyčlenili z takzvanej dlhovej brzdy. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika je neudržateľné, aby mestá a obce museli každý rok žiadať o výnimku zo sankcií za deficitné rozpočty.
Bez zmeny zákona by podľa neho mnohé mestá a obce po 21. novembri nemohli schváliť rozpočet a čerpať úvery, čo by ohrozilo napríklad opravy ciest, školské jedálne či sociálne zariadenia.
Tejto téme sa v Rádiožurnále venoval redaktor Slovenského rozhlasu Marek Šebo:
Samosprávy pre konsolidáciu a daňový bonus budúci rok podľa predsedu ZMOS Jozefa Božika prídu o spolu o 591 miliónov eur. Dodal však, že narastie príjem z podielových daní, bude vyšší o 137 miliónov eur.
„Vyrovnané rozpočty bez možnosti finančných operácií, teda zaraďovania úverov alebo peňazí z rezervného fondu do rozpočtov, si žiadne mesto ani obec nemôže zabezpečiť nejaký investičný rozvoj. Skutočne by sme museli len kúriť, svietiť, poprípade si sadnúť na stôl a hompáľať nohami,“ povedal Božik.
Ministerstvo financií podľa neho prisľúbilo, že pripraví novelu ústavného zákona. Tá by obciam a mestám umožnila hospodáriť aj v období konsolidácie. Podľa Jozefa Božika je taktiež dohoda na tom, že samosprávy tento rok nebudú trestané za deficitné rozpočty. To však spochybňuje ústavný právnik Vincent Bujňák.
„Podľa tejto sankcie platí, že obce a vyššie územné celky majú nasledujúci rozpočtový rok schváliť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Pokiaľ sa nám znenie tejto sankcie nepáči, tak potom by sme ju nemali prelamovať výkladom, ale mala by ju opraviť Národná rada SR, ktorá na to má právomoc a ktorá rokuje o rôznych zákonoch na svojich schôdzach,“ vysvetlil Bujňák.
Dodal, že poslancami parlamentu sú viacerí starostovia či primátori, ktorí takéto úpravy môžu predložiť a znenie tejto sankcie obmäkčiť.
