Historická snímka Štúr od režisérky Mariany Čengel Solčanskej sa blíži k svojej premiére v kinách. Film vzniká v koprodukcii so Slovenskou televíziou.
Snímka vychádza z románu Čengel Solčanskej s názvom Milenec Adely Ostrolúckej a sústreďuje sa na vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou. Zachytáva pritom aj širšie historické súvislosti. Do kín príde 15. januára 2026, jeho slávnostná premiéra je naplánovaná na 12. januára.
Podľa predstaviteľa hlavnej úlohy a producenta Lukáša Pelča bol ideálny čas na vznik filmu daný významnými jubileami spojenými so Štúrom.
„Máme dve veľké výročia. Je rok Ľudovíta Štúra, ktorý je vyhlásený. Máme výročie, kedy sa Ľudovít Štúr narodil, čo bolo teraz v októbri. Máme tiež výročie 12. januára, kedy v roku 1856 Ľudovít Štúr zomrel, takže máme 170. výročie,“ uviedol v Téme :24.
Režisérka Mariana Čengel Solčanská vysvetlila, že jej cieľom bolo ukázať Štúra ako mimoriadne dôslednú osobnosť so silným vnútorným presvedčením. „Myslím si, že Štúr je predovšetkým osoba ku ktorej môžeme vzhliadať. Veľmi rada hovorím, že on vodu kázal a vodu pil. Bol dôsledný v tom, že zasvätil život niečomu, z čoho nemohol mať osobný prospech,“ dodala.
Scenár vznikal roky
Scenár vznikal niekoľko rokov, pričom tvorcovia sa museli rozhodovať, čo do filmu zahrnúť a čo už nie. „Bolo to veľmi ťažké, ten scenár vznikal roky. Štúra pripravujeme už päť alebo šesť rokov,“ opísala Čengel Solčanská.
Dramatické spracovanie umožnila najmä postava Adely Ostrolúckej. „Ona je pre nás takmer neviditeľná. Je možné si do nej vliať obsah, ktorý tá dramatizácia potrebuje,“ objasnila.
Hlavný predstaviteľ Pelč opisuje svoju prípravu ako mimoriadne náročnú. „Musel som prejsť veľkou premenou. Musel som si nechať narásť štúrovskú bradu, mal som šošovky, aby som mal oči čierne ako uhol. Taktiež som musel schudnúť takmer 26 kg,“ zaspomínal si herec.
Zdôraznil tiež, že film prináša aj nový pohľad na Štúra. „Poľudštil Ľudovíta Štúra, zbúrala mýtus a postavil mu nový pomník o tom, aký bol človek, ako sa choval a aký zápas v živote viedol,“ dodal.
Silný dôraz sa kládol aj na vizuálnu stránku filmu. „Film je vlastne hra na pravdu. Obrovská výzva všetkých výtvarných zložiek je vytvoriť svet, ktorému by sme uverili,“ povedala Čengel Solčanská.
Kľúčová je podľa nej aj lokácia kaštieľa vo Svätom Antone. „Ten kaštieľ je fantasticky zachovaný. Herci splynuli s jeho prostredím,“ uviedla. Pelč doplnil, že produkcia bola rozsiahla aj vďaka stovkám komparzistov. „Mali sme o filme viac než 500 komparzistov, ktorých sme potom multiplikovali na päťtisíc,“ vysvetlil.
Aktuálny odkaz
Tvorcovia veria, že Štúrov odkaz je dodnes aktuálny. Čengel Solčanská pripomenula jeho prvé vystúpenie na uhorskom sneme. „Prvá veta, ktorú povedal, bola My chceme slobodu,“ pokračovala.
Pelč vysvetlil, že film má v divákoch vyvolať hrdosť. „Myslím si, že divák by mal odísť s hrdosťou na to, že je Slovák a že môžeme žiť tak slobodne, ako žijeme dnes,“ objasnil.
Herec zároveň verí, že Štúr by bol prekvapený, ako veľmi sa jeho vízia naplnila. „Myslím si, že Ľudovít Štúr by bol v obrovskom šoku tomu, že sa jeho dielo podarilo. Tiež si myslím, že by nám veľmi vyčítal, ako sa niekedy ľahostajne k veciam staviame,“ dodal.
