Pred päťdesiatimi rokmi mala premiéru snímka Prelet nad kukučím hniezdom v réžii Miloša Formana. Vyniesla na piedestál hercov, producentov i samotného režiséra. Otvorila zároveň búrlivú diskusiu o spôsobe poskytovania duševnej starostlivosti v Spojených štátoch amerických, ktorá viedla k zmenám.
Príbeh hazardného hráča Randlea McMurphyho, vzdorujúceho autoritám, ktorý dokáže rozvrátiť prísny režim psychiatrickej liečebne, bol Formanovou metaforou na dobu komunizmu.
Bol len druhým filmom v histórii, ktorý získal Oscara v piatich hlavných kategóriách. Reštaurovanú snímku na tohtoročnom karlovarskom filmovom festivale po 50 rokoch uviedol producent filmu Michael Douglas osobne.
„Jack Nicholson nechcel na odovzdávanie vôbec prísť, už niekoľkokrát neuspel. Museli sme ho prehovárať, aby šiel. Následne sme prvé štyri nominácie nepremenili a Jack sedel priamo predo mnou a otáčal sa na mňa: ‚Ja som ti to hovoril. Čo tu robíme?‘
Podrobnosti o snímke v Správach sprostredkovala redaktorka Katarína Vítková:
Oskar za najlepší film i réžiu
Vyhrali ich napokon päť. Bol to prvý Oscar pre Jacka Nicholsona za hlavnú mužskú filmovú rolu, pre Michaela Douglasa za najlepší film a najmä prvý Oscar za réžiu pre českého režiséra Miloša Formana. Tomu otvoril cestu k nakrúcaniu ďalších veľkých snímok ako Vlasy, k oscarovému Amadeovi či k filmu Goyove prízraky.
„Teraz už nejde o duševné zdravie jedného národa, ale ide o zdravie celého sveta. Keď sa dnes pozriete na vedúcich politikov vo svete, na tie škandály, na tú morálnu slabosť… Dnes už nie sú de Gaullovia, nie sú Churchillovia, už nie sú Rooseveltovia,“ uviedol Miloš Forman v septembri 1990.
Film Prelet nad kukučím hniezdom mal výrazný vplyv na reformu americkej psychiatrie. Došlo napríklad k útlmu použitia elektrokonvulzívnej terapie používanej na liečbu depresií.
