Na Ľubovniansky hrad sa opäť vrátili kráľovské klenoty, ktoré kedysi krášlili jeho bývalé majiteľky – princezné Izabelu a Karolínu. Šperky zapožičal potomok rodu Zámoyských a so súhlasom španielskej vlády ich z Madridu na Slovensko prevážali v najväčšej tajnosti.
Nová expozícia Klenotnica Hradu Ľubovňa ukrýva vzácne dedičstvo po jeho bývalých majiteľoch. Exkluzívne šperky a doplnky patrili dvom princeznám, ktoré boli vydaté za poľských grófov – posledných vlastníkov hradu Ľubovňa.
„Karolína Zámoyská de Bourbon bola princeznou Dvoch Sicílií. Bola manželkou Andreja Zámoyského, ktorý vlastnil hrad v rokoch 1882 až 1926. Izabela Zámoyská bola španielskou infantkou, manželkou Jána Zámoyského, ktorý vlastnil hrad v rokoch 1926 – 1944,“ vysvetlila historička umenia Ľubovnianskeho múzea Daniela Reľovská.
Šperky doviezli z rodiska princezien
Väčšina exponátov je zo zbierok Ľubovnianskeho hradu. Najdrahšie skvosty sú priamo v prostriedku výstavy. Za prísnych bezpečnostných opatrení ich doviezli priamo z rodiska princezien.
„Väčšina predmetov pochádza zo Španielska, najmä predmety, ktoré patrili pôvodne Izabele. Ide o predmety, ktoré nám zapožičal gróf Jose Miquel Zámoyský de Bourbon i Navaro, ktoré má vo svojom súkromnom vlastníctve. Vzhľadom na to, že ide o predmety vyššej hodnoty a predmety ocenené španielskou vládou, tak španielska vláda musela vydať povolenie na opustenie z územia Španielska, čo sa nám podarilo,“ priblížila historička Reľovská.
S požičanými klenotmi prišli na hrad aj drahými kameňmi vykladaná modlitebná knižka a vzácna diamantová brošňa.
„Zobrazuje iniciály Márie Mercedes, takže M M. Mária Mercedes bola astúrskou princeznou, bola to matka Izabely. Zomrela pri pôrode. Ďalším predmetom je strieborná škatuľka z roku 1929. Túto striebornú škatuľku dali Izabele jej sestry pri odchode zo Španielska, keď sa vydala. V škatuľke sa nachádza taký malý vankúšik, ušitý zo španielskej vlajky a vo vankúšiku sa nachádza španielska pôda,“ uviedla Reľovská.
Pozrite si reportáž redaktorky Zuzany Ševčíkovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Historické fotografie
Ako vyzerali dámy ozdobené týmito šperkami a doplnkami, vidno aj na historických fotografiách mladých šľachtičien.
„V expozícii sa premieta aj fotografia, na ktorej má Izabela na hlave peinetu spolu s mantilou a cez ruku má prehodený manilský šál. Všetky tieto predmety sa nachádzajú aj vo vitríne a sú zaujímavé napríklad tým, že manilský šál pôvodne patril španielskej kráľovnej, jej starej matke, ktorá ho potom darovala svojej vnučke, teda Izabele. Takto odeté chodili ženy na slávnostné príležitosti v Španielsku,“ priblížila historička.
Práve túto módu priniesli majiteľky hradu aj na severovýchod Uhorska do Ľubovne. Expozíciu klenotnice dopĺňa aj salón venovaný manželom oboch princezien – mužom Zámoyským – Andrejovi a jeho synovi Jánovi.
Mladší z potomkov poľského šľachtického rodu a posledný súkromný vlastník hradu bol veľký fanúšik modernej techniky, vlastnil fotoaparáty a kamery. Na výstave nechýbajú ani archívne zábery z rodinných potuliek po okolí Ľubovne.
Kufor plný prekvapení
„Keď sme si boli po historické predmety, tak nás čakalo menšie prekvapenie. Pán Zámoyský nám poslal ešte ďalšie predmety, dodatočné. Ide v podstate o historický kufor, s ktorým Ján v roku 1944 odchádzal z hradu,“ vysvetlila Reľovská.
V kufri sa nachádzali ďalšie osobné predmety Izabely Zámoyskej. „Máme tu súpravu na šitie, s ktorou je videná na viacerých historických fotografiách a ďalším sú tri knihy, s ktorými odchádzali deti rodiny Zámoyských,“ dodala Reľovská.
Okrem klenotnice si na hrade môžete pozrieť aj to, ako kedysi žili jeho správcovia. Prvým známym kastelánom bol na začiatku 14. storočia Tomáš Sečiansky a posledný tu žil v roku 1772. Správca hradu mal nárok na samostatné ubytovanie.
„Ako člen šľachty mu prináležala izba, k tomu jeho sluha. Mal vlastného koňa a izba bola rozčlenená na dve samostatné časti. Dnes v tejto miestnosti ubytovanie kastelána prezentujeme, ale nemôžeme ju rozdeliť, lebo by ste tú druhú nevideli,“ povedal správca Ľubovnianskeho hradu Marián Čižinský.
Vysvetlil to tak, že druhá polovica izby bola privátna. Kastelánovi slúžila ako priestor na oddych, spanie, súkromný rozhovor s Bohom a miesto na vykonanie hygieny.
Ak aj vám v tejto chvíli napadla otázka, či aj terajší správca spáva na hrade? Musíme vás sklamať. Svoju izbu na hrade nemá a do práce denne dochádza. O hrad Ľubovňa sa však vzorne stará a práve preto je to skvelé miesto, ktoré stojí za návštevu.
