Prvýkrát v histórii zimných olympijských hier sa v programe prestížneho podujatia objaví skialpinizmus. V talianskom stredisku Bormio, v areáli Stelvio, sa bude bojovať v troch medailových disciplínach a Slovensko bude mať medzi elitou až troch reprezentantov. Pod piatimi kruhmi sa predstavia Marianna Jagerčíková, Jakub Šiarnik a Rebeka Cullyová.
Najväčšia pozornosť spolu s očakávaniami sa budú sústrediť na majsterku sveta a majsterku Európy Mariannu Jagerčíkovú. „Je veľkou poctou, že vôbec budeme na olympiáde a že sa nám tam podarilo dostať, pretože máme len 18 miest pre ženy a 18 miest pre mužov. Už len to je úspech,“ uviedla Jagerčíková pre Slovenskú televíziu v relácii Športové ozveny.
Z rekreačnej športovkyne majsterka sveta
Jagerčíková začínala so skialpinizmom ako 15-ročná, jej športová kariéra sa naplno rozbehla až o 16 rokov neskôr. „Šestnásť rokov som sa venovala rekreačnému skialpinizmu, ktorému sa môže venovať každý. Ako športová aktivita to bolo naplňujúce a ideálne popri práci alebo škole,“ opísala svoje začiatky.
„Keď som začala pretekať, tak boli viaceré disciplíny – klasický skialpinizmus a vo Svetovom pohári aj šprint a vertikálne preteky. Vo SP som musela pretekať vo všetkých disciplínach. Šprint som spoznala až vo SP a na francúzskych majstrovstvách. Sadlo mi to a s mojím trénerom sme prišli na to, že by som v tom športe mohla dosiahnuť dobré výsledky, pretože som výbušná a šprint je krátky. Skúsili sme to natrénovať a už v piatom šprinte som sa stala vicemajsterkou sveta,“ priblížila.
Z Francúzska napísala na Slovensko
K reprezentačnej kariére v slovenskom drese viedla pomerne nečakaná cesta. Jagerčíková dlhé roky pôsobila vo Francúzsku, kde pretekala v tamojšom pohári.
„Videla som, že mám výkonnosť ako reprezentantky Francúzska, takže som napísala Slovenskému zväzu, že by som chcela štartovať vo Svetovom pohári, ktorý bude vo Francúzsku. Zhodou okolností vtedy nemali veľa pretekárov, obzvlášť žien, takže som dúfala, že ich to zaujme,“ vysvetlila.
A zaujalo. Slovensko získalo v podobe Jagerčíkovej športovkyňu, ktorá dosahuje na vrcholných podujatiach najvyššie méty – v roku 2023 sa stala majsterkou sveta a v zbierke má aj dva kovy so striebornou hodnotou.
Práve titul majsterky sveta zmenil v jej živote veľa. „Bolo to veľké zadosťučinenie, pretože predtým som bola dvakrát vicemajsterkou. Roky mi pribúdali a brala som to ako poslednú šancu. Umožnilo mi to stať sa profesionálnou športovkyňou a venovať sa skialpinizmu naplno. Teraz môžem mať takú prípravu, aby som dosahovala najlepšie výsledky,“ vysvetlila.
Jagerčíková dovtedy balansovala medzi vrcholovým športom a civilným povolaním. Ako geologička a horská sprievodkyňa však postupne pociťovala, že kombinovať všetko na najvyššej úrovni už nie je možné: „Musela som trocha popustiť. Byť sprievodkyňou je stresujúce, pretože mám na starosti ľudí, takže teraz som trocha pokojnejšia, keď to nerobím tak často.“
Marianna Jagerčíková o svojej ceste do slovenskej reprezentácie:
Medailová nádej
Skialpinistické súťaže sú v Taliansku na programe až v závere olympijských hier. Slovenská reprezentantka sa na svoje predstavenia pripravuje nielen po športovej stránke, ale aj tej mentálnej. Uvedomuje si, že pod piatimi kruhmi bude na jej výkon vyvíjaný oveľa väčší tlak.
„Pracujem s mentálnym koučom. Snažíme sa nastaviť tak, aby sme boli čo najlepšie pripravení, aby sa z olympiády netriasli. Počula som od súperiek, že veľkým rozdielom bude atmosféra, ktorá bude iná. Svetové poháre sú intímnejšie, máme tam menej divákov. To bude dosť nové,“ ozrejmila.
S tým, že je považovaná za jednu z nádejí na medailu, je už zžitá. „Už keď tam idem, tak sa chcem pokúsiť podať čo najlepší výkon. Som nastavená tak, že idem bojovať o najlepší výsledok,“ uzavrela s odhodlaním.
