Samosprávy nemajú na verejnom dlhu takmer žiaden podiel, no aj tak znášajú následky. Ak verejný dlh presiahne 60 percent HDP, je aktivovaná takzvaná dlhová brzda. Všetky inštitúcie, ktoré sa podieľajú na verejnom rozpočte, tak musia šetriť. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa dlhodobo na túto situáciu sťažovalo. Ministerstvo financií reaguje snahou zmeniť ústavu.
Slovenské mestá a obce by podľa starostov a primátorov pre dlhovú brzdu iba prežívali. „Možno by sme kúrili, svietili, ale neopravili by sme jediný meter chodníka, cesty. Nemohli by sme robiť nič,“ vysvetľuje primátor mesta Trenčín Richard Rybníček.
„Mesto, keď sa chce rozvíjať, keď chce spolufinancovať hlavne projekty, musí si zobrať úver na spolufinancovanie týchto projektov. Ak sa aplikuje dlhová brzda, je to obmedzené,“ hovorí primátorka mesta Svidník Marcela Ivančová.
Slovensko má verejný dlh približne 83 miliárd. Mestá a obce majú na ňom jednopercentný podiel. „Osobne to vnímam ako trošku nespravodlivý inštitút,“ pokračuje Ivančová.
Samosprávy pritom už majú stanovené vlastné pravidlá, ktoré ich obmedzujú v tom, ako sa môžu zadĺžiť. „To znamená, že nehrozí, že by slovenské mestá a obce zadlžili Slovensko v tomto alebo budúcich storočiach,“ objasňuje predseda ZMOS Jozef Božik.
Zmenám v dlhovej brzde sa v relácii Správy :24 venovali redakcia a redaktorka Izabela Kajzerová:
Zmena ústavného zákona
Ministerstvo financií chce situáciu riešiť zmenou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Samosprávy z neho majú byť úplne vyňaté a nebudú musieť dodržiavať vyrovnaný rozpočet.
„Uvidíme, ako veľmi si vážia samosprávy aj opoziční poslanci. Počkám si na to aj v Národnej rade,“ tvrdí minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Na to, aby návrh v Národnej rade prešiel, je potrebných deväťdesiat hlasov poslancov. A teda aj opozičných. „Ťažko povedať, keď sme ešte nič nevideli. Dá sa určite baviť o tom, že by sme to mohli podporiť,“ uvádza podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).
„Verím, že koaliční partneri, ako aj opoziční partneri jednoznačne budú vidieť, že je to pomoci obciam a mestám a nie je to žiadna politika,“ myslí si poslanec NR SR Igor Šimko (Hlas-SD).
„Samosprávy si zaslúžia rovnaké podmienky, aké má vláda,“ hovorí poslanec NR SR Jozef Hajko (KDH).
„Takto nastavený zákon treba určite novelizovať,“ tvrdí poslanec NR SR Roman Michelko (SNS).
„Dlhová brzda tak, ako je nastavená dnes, nie férovo dopadá na samosprávy,“ vysvetľuje poslanec NR SR Štefan Kišš (PS).
„Som presvedčený, vzhľadom na to, že by sa tu nemali ukazovať nejaké koalično-opozičné spory, že by to mohlo nájsť ústavnú podporu,“ dodáva Božik.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska predpokladá, že poslanci Národnej rady budú o návrhu rokovať v prvej polovici tohto roka.
