Europoslanci na stredajšom (11. 2.) plenárnom zasadnutí podporili pôžičku pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur. Má prispieť na obranné a vojenské výdavky napadnutej krajiny a podporiť jej rozpočet. Ukrajina musí na oplátku pokračovať v demokratizácii a bojovať proti korupcii. Česká republika sa spolu so Slovenskom a Maďarskom nebude podieľať na zárukách za pôžičku.
Európsky parlament hlasoval o všetkých troch legislatívnych návrhoch, ktoré s pôžičkou súvisia. Za návrh na zmenu viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 hlasovalo 490 europoslancov, proti bolo 130 a zdržalo sa 32.
Nariadenie o posilnenej spolupráci na zriadenie pôžičky podporilo 458 členov Európskeho parlamentu (EP), proti bolo 140 a zdržalo sa 44 europoslancov. Zmenu nariadenia o zriadení nástroja pre Ukrajinu schválilo 473 europoslancov, nesúhlasilo 140 a zdržalo sa 32 členov EP.
Poskytnutie pôžičky pre Kyjev na roky 2026 a 2027 v hodnote 90 miliárd eur odsúhlasili prezidenti a premiéri členských krajín EÚ po tom, ako sa na decembrovom summite nedokázali dohodnúť na financovaní, ktoré by využilo zmrazený ruský majetok.
Proti takzvanej reparačnej pôžičke silno vystupovalo Belgicko, ktoré značnú časť blokovaného ruského majetku kontroluje a obávalo sa dôsledkov prípadných ruských protestov na súde. Z približne 210 miliárd eur zmrazených ruských aktív v EÚ sa ich 180 miliárd eur nachádza práve v Belgicku.
EÚ si požičia na trhoch
Na pôžičku pre Ukrajinu si EÚ požičia na finančných trhoch a bude ručiť rezervou v unijnom rozpočte. Dve tretiny financií, teda 60 miliárd eur, majú podľa materiálov európskych inštitúcií pokryť obranné a vojenské výdavky Ukrajiny a 30 miliárd eur má podporiť ukrajinský rozpočet tak, aby krajina mohla napredovať v reformách a postupovať v modernizácii. Bez schválenia pôžičky by hrozilo, že Ukrajina zostane už v apríli bez potrebných financií.
Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá EÚ. Česko, Slovensko a Maďarsko však oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú.
