Európska únia EÚ posúva klimatickú politiku do novej fázy. Europoslanci schválili ambiciózny cieľ znížiť do roku 2040 emisie o 90 percent oproti roku 1990. Súčasne však odložili spustenie systému ETS-2, ktorý by zdražil benzín, naftu aj kúrenie, na rok 2028. Návrh ešte čaká na formálne potvrdenie členskými štátmi.
Pre niektoré krajiny, vrátane Slovenska, ide o citlivú tému ekonomiky, sociálnych dopadov a jej energetickej bezpečnosti. Politológ a odborník na energetickú politiku EÚ Matúš Mišík to však nepovažuje za zásadnú zmenu.
„Je to naozaj iba oddialenie niečoho, čo muselo skôr alebo neskôr prísť. Dôvod, prečo to muselo prísť, je, že doterajší systém poplatkov za emisie nebol dostatočný v tom zmysle, že nepriniesol dostatočne veľké znižovanie emisií,“ zhodnotil Mišík.
Pozrite si rozhovor s Matúšom Mišíkom, ktorý v relácii Ekonomika :24 priblížil dopady systému ETS-2 nielen na domácnosti:
Pripomenul, že poplatky za emisie sa už nebudú týkať len veľkého priemyslu, ale napríklad aj dopravy či kúrenia. To sa v konečnom dôsledku odrazí na cenách benzínu, nafty aj samotného kúrenia.
Odborník uviedol, že ceny sa podľa odhadov zvýšia o 220 eur ročne. „Napríklad ľudia, ktorí majú centrálne kúrenie, tak tam už tie centrálne systémy sú súčasťou ETS-1. Oni už vlastne platia za emisie. Taktiež ľudia, ktorí kúria biomasou, to znamená drevom, tých sa to tiež netýka,“ podotkol.
Koho to zasiahne najviac?
Najviac to, naopak, podľa Mišíka zasiahne ľudí, ktorí majú staré, nezateplené domy bez rekonštrukcie. Priplatia si najmä tí, ktorí ešte kúria zemným plynom alebo uhlím.
„Avšak treba povedať, že dokonca aj na Slovensku sú veľmi populárne schémy, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sa nachádzajú v takýchto podmienkach, aby svoj dom zateplili,“ podotkol odborník.
Systém myslel aj na to, ak si domácnosť rekonštrukciu z finančných dôvodov zabezpečiť nemôže. „Celý systém prichádza s myšlienkou, že veľká časť peňazí, ktorá bude takto vyzbieraná, pôjde pre tých najzraniteľnejších,“ ozrejmil Mišík.
Slúžiť na to bude klimatický sociálny fond, ktorého cieľom bude pomáhať najviac chudobným.
Za kompromisnú dohodu hlasovalo 413 europoslancov, 226 bolo proti a dvanásť sa zdržalo. Návrh už čaká len na formálne potvrdenie zo strany Rady Európskej únie. Až päť percent z cieľovej redukcie môže byť pokrytých prostredníctvom kvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerských krajín.
Odvetvia v rámci ETS budú musieť do roku 2040 znížiť svoje emisie o 85 percent. Od roku 2036 budú členské štáty prispievať na znižovanie emisií v rozvojových krajinách, ktoré sa započítajú do celkového európskeho cieľa.
Rokovania boli náročné najmä pre odpor Poľska, Slovenska a Maďarska, ktoré upozorňovali, že prísnejšie limity môžu výrazne zaťažiť ich priemysel, ten už teraz bojuje s vysokými cenami energií, čínskou konkurenciou a clami zo strany Spojených štátov.
