Digitalizácia železničnej spoločnosti má šetriť náklady aj čas cestujúcich. Nie každý si však môže kúpiť lístok online. V časti regionálnych vlakov si ho už vo vlaku nekúpite vôbec. Doplatil na to aj pán Jozef.
O piatej ráno nastúpil do vlaku bez lístka, pretože si ho nemal kde za hotovosť kúpiť a dúfal, že tak spraví vo vlaku. Lístok si nakoniec kúpil, no s vysokou pokutou. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSR) hovoria, že pravidlá sú jasné. Odborníci však upozorňujú na možný konflikt s ústavou.
Lístok na vlak národného dopravcu na trati zo Serede do Trnavy stojí jedno euro. Pán Jozef si v pondelok o piatej ráno na stanici v Seredi chcel takýto lístok kúpiť. Mal pri sebe hotovosť. Pokladňa Pokladnica však bola zatvorená a predajné automaty s cestovnými lístkami na stanici nie sú.
„Potreboval som ísť do práce. Nastúpil som do vlaku s tým, že si lístok kúpim aspoň tam,“ spomína pán Jozef.
Nastúpil však do osobného vlaku so samoobslužným výpravným systémom. Sprievodcu alebo stevarda, ktorý by lístky predával, v ňom nenájdeme.
„Cestujúci má v takom prípade povinnosť vstúpiť do vlaku len s platným cestovným lístkom. Pán Jozef sa v čase kontroly nevedel preukázať cestovným lístkom, preto dostal pokutu,“ uvádza hovorca ZSSK Ján Baček.
Pokutám bez lístku na vlak sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Tomáš Gerši:
Nemal šancu na nákup
Takýto systém na tejto trati funguje od roku 2021. Pán Jozef tvrdí, že o ňom vedel, no veril, že po vysvetlení situácie si lístok kúpi priamo vo vlaku. Poukazuje totiž na to, že nemal šancu si za hotovosť kúpiť cestovný lístok pred nástupom. Pripomíname že pokladnica bola zatvorená.
„Človek má hotovosť so sebou, chce si kúpiť lístok, nechce byť čierny pasažier a tú možnosť nemá,“ sťažuje sa pán Jozef.
„Váš cestujúci mal možnosť si kúpiť za hotovosť lístok, ale v predstihu. Keby sa pozrel, že tá pokladňa priamo v Seredi je otvorená s časovým horizontom od 5:40 do 16:00. Mohol si ten lístok kúpiť v predstihu, mohol si ho rovnako kúpiť na pobočkách pošty,“ reaguje Baček.
Pošta v Seredi je od stanice vzdialená jeden kilometer. Tam aj späť je to pešo asi 30 minút. Avšak, o piatej ráno, keď pán Jozef cestoval, bola zatvorená aj pošta.
„Mohol si lístok kúpiť na našej internetovej stránke, v aplikácií Ideme vlakom, alebo teda, keby ani jednu z týchto možností nevedel využiť nejakým spôsobom, minimálne by si vedel poslať SMS lístok,“ pokračuje Baček.
„Nemal som možnosť platiť bezhotovostne, mal som pracovný mobil, SMS-ku poslať proste nemôžem. Bol začiatok mesiaca, práve som mal takú situáciu, že som mal so sebou nejakých 20 eur. Lístok by som si teda kúpil, ale spravili zo mňa čierneho pasažiera,“ vysvetľuje pán Jozef.
„Je to neférové a zakladá sa na tom predpoklade, keď nastúpiš bez lístka, si rovno podvodník a čierny pasažier,“ myslí si sociologička SAV Zuzana Kusá.
Problémy mimo otváracích hodín
Väčšina cestujúcich nemá problém s kúpou lístka. Problém nastáva, keď sa nedá platiť hotovosťou mimo otváracích hodín pokladníc a pôšt. V 40 percentách regionálnych vlakov si lístok u sprievodcu už nekúpime a nastúpiť musíme s platným lístkom.
„Naši kontrolóri mesačne vykonajú od 80 do sto kontrol na všetkých tých tratiach samoosblužného výpravného systému a ročne sa bavíme o výške pokút rádovo v desiatkach tisíc eur,“ hovorí Baček.
Vybitý telefón, nefunkčný internet, nedostatok kreditu či zablokovaný účet. Problémov môže byť niekoľko. Podobnú skúsenosť má aj Sebastián. Telefón mal takmer vybitý a pokladnica v podvečer už bola zatvorená.
„Riešim, že som si chcel kúpiť lístok ale nedá sa kúpiť, vybíja sa mi telefón. Nemám sa teda ako preukázať. Riskujem pokutu, budem sa s pani hádať. Hotovosť mám. Keby bolo otvorené okienko, kúpim si papierový lístok,“ objasňuje Sebastián.
Riešenie situácie
No a my sme si od Sebastiána zisťovali, ako situáciu vyriešil. „Mal som posledné tri percentá. Rýchlo som si kúpil lístok a preukázal sa sprievodcovi. Keď som sa však ešte pána sprievodcu pýtal, že čo majú robiť ľudia, ktorí nemajú telefón, tak mi povedal, že si majú nosiť so sebou peniaze na pokutu,“ pokračuje Sebastián.
„V dnešnej dobe už viac ako 60 percent lístkov predávame online. Neprenášame teda na nikoho tú zodpovednosť. Ako máme my zodpovednosť, že si stále držíme škálu rôznych spôsobov nákupu cestovných lístkov, takisto svojím spôsobom má aj ten cestujúci zodpovednosť. Je povinný si ten cestovný lístok zadovážiť skôr, ako vstúpi do vlaku,“ tvrdí Baček.
„Príde mi neférové oháňanie sa štatistikami, že aké veľké percento ľudí používa digitálne technológie. Ak znemožnia tým ostatným používať akékoľvek iné, potom samozrejme percentá využívania digitálnej technológie rastú. Je to taká štatistika pre štatistiku,“ vysvetľuje odborník na železničnú dopravu Jiří Kubáček.
„Keď nútim človeka platiť bezhotovostne, v podstate ho tým nepriamo, ale jednoznačne, nútim, aby uzavrel nejaký iný zmluvný vzťah, napríklad s bankou alebo s mobilný operátorom, s poskytovateľom internetu. Nemôžem totiž platiť platobnou kartou a nemať účet v banke,“ uvádza vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK Bratislava Marián Giba.
Lístky u súkromných dopravcov
Po našich tratiach jazdia aj súkromní dopravcovia Regiojet a Leoxpres. U nich si môžeme lístok za hotovosť kúpiť priamo vo vlaku. „Pokiaľ je v spoji voľné miesto, lístok je možné zakúpiť si priamo vo vlaku alebo v autobuse,“ uvádza hovorca spoločnosti RegioJet Lukáš Kubát.
„Na palubách našich komerčných vlakov je možné zakúpiť si lístok kartou aj v hotovosti,“ pridáva sa hovorca Leo Express Emil Sedlařík.
Národný dopravca ide cestou znižovania nákladov. Ohlásil prepúšťanie a niekde zatvára pokladnice. To odporúčal aj Útvar hodnoty za peniaze. Zároveň však navrhol osadenie predajných automatov.
„Odporúčali sme urobiť jednorazovú investíciu, vo výške v tom čase dva až tri milióny eur na nákup automatov na predaj lístkov. To by sa niekoľkonásobne vrátilo už prvý rok, pretože potenciálna úspora mohla byť viac ako dvanásť miliónov v tom čase,“ hovorí riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Martin Haluš.
„Určite toto je cesta a pracovať s takýmto automatom, kde vhodím mincu, je pre väčšinu z nás bežnou gramotnosťou občana,“ myslí si Kusá.
Predajné automaty by privítali aj samotní cestujúci. Keď sme sa na automaty pýtali železníc, dostali sme takúto odpoveď. „V dnešnej dobe už 90 percent obyvateľov Slovenska má platobný automat u seba vo vrecku. Je to jeho mobilný telefón, je to smartfón, ktorým si viem cestovný lístok kúpiť,“ tvrdí Baček.
„Vždy sa musí zabezpečiť nejaká možnosť existencie aj tým, ktorí si ho nemôžu kúpiť kartou alebo aplikáciou v mobilnom telefóne,“ reaguje Kubáček.
„V tomto štáte človek je diskriminovaný, keď si chce bežný lístok zaplatiť v hotovosti,“ myslí si pán Jozef.
Problém s ústavou
Podľa odborníka na ústavné právo môže skúsenosť pána Jozefa, ktorý nemal šancu si kúpiť v danej chvíli cestovný lístok za hotovosť, narážať na ústavu. „Ústava garantuje právo na platbu v hotovosti. Zároveň hovorí, že tu musia byť nejaké primerané dôvody, ak sa tá platba v hotovosti má odmietnuť. V tomto prípade sa mi nezdá, že by to nastalo,“ uvádza Giba.
Pán Jozef podal voči pokute sťažnosť. Železnice jeho žiadosti o zrušenie pokuty nevyhoveli. V odpovedi píšu, že ich zamestnanec postupoval v súlade s prepravnými podmienkami aj právnymi predpismi. „V zmysle cestovného poriadku porušil cestovný poriadok, takže pokutu bude musieť zaplatiť,“ tvrdí Baček.
„Pokutu som nezaplatil, pretože nepovažujem to za morálne pripustiť,“ vysvetľuje pán Jozef.
Advokát odporúča pánovi Jozefovi obrátiť sa na ďalšie inštitúcie. Zároveň hovorí, že otázku súladu takéhoto obmedzenia s ústavou by mohol posúdiť aj súd. „Je možné sa obrátiť na dopravný úrad, prípadne na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Tým sa nič nedá stratiť. V konkrétnostiach potom určite, tak ako každému človeku, ktorý má právny problém, odporúčam vyhľadať právnu radu,“ dodáva Giba.
„Povedal by som, že tu v tomto štáte sú nevyvážené práva. Práva by mali byť vyvážené,“ uzatvára pán Jozef.
