Konflikt na Blízkom východe môže významne posilniť pozíciu Ruska a mať dopady na vojnu na Ukrajine, zhodujú sa analytici, ktorých oslovila ČTK. Rusko podľa nich totiž môže ťažiť z rozptýlenia americkej pozornosti a zdrojov na blízkovýchodný konflikt, čo mu umožňuje využiť vysoké ceny fosílnych palív, dodatočné príjmy a uvoľnenejšie sankcie. Zároveň sa môže znížiť dostupnosť zbraní pre Ukrajinu.
Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky upozornil, že Rusku americké zatiahnutie do vojny na Blízkom východe do veľkej miery nahráva. „Sú to za prvé vysoko vyšplhané ceny fosílnych zdrojov, ktoré dokonca umožnili dodatočné odobratie sankcií z ruskej tieňovej flotily. Okrem toho, samozrejme, pre Rusko znamenajú dodatočné príjmy. Okrem toho sa v Európe aj inde vo svete rozbehla tiež diskusia o rozvoľnení ďalších sankcií proti Rusku, čo je tak pre Ukrajinu, ako aj Európu veľmi citlivé,“ uviedol Havlíček.
Blízkovýchodný konflikt rozpútal koncom februára americko-izraelský útok na Irán. Podľa Havlíčka Rusko teraz môže využívať svoje spojenie na Irán, snažiť sa hrať hru o sprostredkovanie prímeria alebo iných kompromisov za cenu ústupkov USA vo veci Ukrajiny, čo je opäť z ukrajinsko-európskej perspektívy veľmi citlivé.
Presun pozornosti do iného regiónu
Havlíček tiež upozornil, že ide o otázku vyplytvania amerických zdrojov a presunu pozornosti do iného regiónu. „Ukrajina sa na to snaží reagovať napríklad aj pomocou v boji proti iránskym dronom, ktorá nesie svoje ovocie, ale je to naozaj ďalšia hra a rozmer celej vojny na Ukrajine, ktorý sa premieta do ďalšieho regiónu a zároveň najmä Európu silno poškodzuje, s ohľadom na energetické zdroje a ich vysoké ceny na globálnych trhoch,“ dodal.
Podľa Vlastislava Břízu z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej môže Blízky východ v krátkodobom horizonte významne ovplyvniť pozíciu Ruska voči Západu aj samotný vývoj vojny na Ukrajine. Podľa neho konflikt odvádza pozornosť svetovej verejnosti aj politických elít od ukrajinského bojiska, čo znamená, že Ukrajina stráca časť medzinárodnej pozornosti, ktorú by potrebovala, a nepriamo sa to môže premietať aj do úrovne podpory.
Druhý dopad je podľa Břízu praktický a týka sa dodávok zbraní, najmä protivzdušnej obrany. „Až 90 percent rakiet pre systémy, ktoré Ukrajina nevyhnutne potrebuje, pochádza zo Spojených štátov. Zároveň ale za prvých 16 dní konfliktu na Blízkom východe spotrebovali Spojené štáty, Izrael a ich spojenci až 1 500 interceptorov systému Patriot,“ konštatoval Bříza.
Pre porovnanie uviedol, že ročná produkcia spoločnosti Lockheed Martin pri najnovšej verzii týchto rakiet predstavuje zhruba 600 kusov. „Ukrajina pritom za prvé tri a pol roka vojny využila približne 600 týchto interceptorov, okrem iného aj pre ich nedostatok,“ upozornil Bříza. Doplnil, že Spojené štáty budú najprv dopĺňať vlastné zásoby a až potom ich budú môcť uvoľniť spojencom, vrátane Ukrajiny.
Blízkovýchodný konflikt tak má na vojnu na Ukrajine podľa odborníkov priamy dopad nielen tým, že odvádza pozornosť, ale aj tým, že obmedzuje dostupnosť kľúčových zbraňových systémov.
