Zaplatiť najskôr účet za verejné osvetlenie, údržbu chodníkov alebo dotovať školské jedálne. Samosprávy riešia dilemu, pred ktorú ich postavila konsolidácia. Po výpadku takmer 150 miliónov eur im rozpočty nestačia na všetko. V hre je aj zdražovanie obedov pre žiakov.
Základ financovania škôl stále zabezpečuje štát. Ten im posiela peniaze najmä podľa počtu žiakov. Školské zariadenia, ako napríklad družiny či školské kluby detí, financujú samosprávy. Tie tvrdia, že na ich chod peniaze nemajú.
„Samosprávy majú teraz dve možnosti, buď to budú financovať z iných podielových daní, napríklad z daní z nehnuteľností, alebo budú musieť pristúpiť k zvýšeniu režijných nákladov,“ vysvetľuje predseda ZMOS Jozef Božik.
„V roku 2026 už boli zriaďovateľom základných škôl poskytnuté dodatočné finančné prostriedky na zmiernenie dopadov legislatívnych zmien,“ tvrdí v stanovisku rezort školstva.
Zdražovaniu obedov pre žiakov sa v Správach venoval redaktor Marko Trusina:
Zaplatia to občania
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska musia zvyšovať platy zamestnancov školských zariadení, aby systém udržali. Školy, ktoré spadajú pod nich, by tak museli zvyšovať ceny obedov.
„Peniaze chýbajú a musíme ich niekde načerpať. Viaceré obce avizujú, že pôjdu do zvyšovania režijných nákladov, to znamená, že na konci dňa to opäť budú musieť zaplatiť občania,“ objasňuje Božik.
„Náš hlavný problém v súčasnosti je, že táto vláda finančne škrtí samosprávy. Potom, samozrejme, samosprávy nemajú dostatok financií na to, aby investovali do toho, čo je v ich originálnych kompetenciách,“ hovorí poslankyňa NR SR Tina Gažovičová (PS).
„Naším cieľom nie je prenášať záťaž na samosprávy, ale naopak vytvoriť systém, ktorý bude dlhodobo férový, predvídateľný a umožní školám poskytovať kvalitné vzdelávanie vo všetkých regiónoch Slovenska,“ dodáva ministerstvo v stanovisku.
Ministerstvo školstva pripomína, že začiatkom roka podpísali memorandum o financovaní škôl. Samosprávy tvrdia, že im napriek tomu peniaze stále chýbajú.
