Zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť. Svoje o tom vie aj manželský pár, ktorý zručnosti z práce s drevom odovzdáva ako asistenti v chránenej dielni. Spája ich ešte jedno hobby, nezvyčajní rečníci.
Pána Štefana do práce s drevom zasvätil jeho starý otec stolár. Neskôr, ako sám vraví, privoňal k umeleckému rezbárstvu na strednej škole. Študoval dizajn a tvarovanie dreva. „Keď sa mi narodili deti, moja prvá dcérka, tak som začal najprv vyrábať drevené hračky. Ako deti rástli, s drevenými hračkami sa toľko nehrali, tak som aj ja potreboval nejakú zmenu. Čo sa týka tvorivej a pracovnej činnosti, začal som sa viac venovať vyrezávaniu. Pomaly som prešiel na drevené srdiečka, drevených anjelov, drevené kríže,“ povedal umelecký rezbár Štefan Seman.
„Vyrábam väčšinou z lipového dreva, ale taktiež z orechového dreva. Orechové drevo je tvrdšie ako lipa, ťažšie sa z neho vyrezáva, ale zase je oveľa krajšie. Netreba ho farbiť, je tak prirodzene tmavšie. Stačí ho natrieť prírodným olejom a krásne ožije. Lipa je zase na výrobu oveľa lepšia. Je to mäkké drevo, viac sa dá tvarovať, je voňavé ako lipový čaj, takže hneď prevonia celý priestor okolo seba, či dielňu, alebo izbu,“ prezradil rezbár.
3×
„Výtvarná príprava je základ, hlavne si niečo navrhnúť. Ale takisto človek si niečo navrhne na papieri a dielňa a prax to hneď zmení. Príde na to, že takto by to už nešlo, to už je moc tenké, to už by sa nedalo vyrezať na lupienkovej píle, tak sa to potom upraví. Výtvarný návrh postupne prejde dielňou až do finále,“ pokračoval Seman.
Svoju rezbársku záľubu povýšil na poslanie. Spolu s manželkou pracujú ako asistenti v chránenej dielni, kde skúsenosti z rôznych výtvarných techník odovzdávajú ľuďom postihnutým sklerózou multiplex.
Umeleckému rezbárovi sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Lucia Čižmáriková:
Ďalšia spoločná záľuba
Okrem toho zdieľajú aj ďalšiu spoločnú záľubu. „Spoločná vášeň, ktorá nás spája, je aj chov papagájov. Venujeme sa tomu spoločne a baví nás to. Robia nám asi takú istú radosť, ako mne vyrezávanie. Najviac sme tomu prepadli v období covidu. Toho času bolo zrazu veľmi veľa. Ručne sme si ich dokŕmili, aby nám prinášali radosť,“ uviedol Seman.
„Postupne sa nám začali ozývať naši známi, ktorí chceli takisto nejakého papagája, čo by ich doma trošku zabavil. Začali sme dokrmovať papagájov aj našim známym. Snažíme sa ich samozrejme učiť rozprávať, ale veľmi im to nejde. Papagáj príde aj na ruku po nejakú odmenu, takže je to veselé s nimi, lietajú po celej izbe,“ uznal rezbár.
Sympatických manželov môžete stretnúť na rôznych jarmokoch po celom Slovensku. Ak sa pristavíte, možno sa aj niečo priučíte. „Na jarmokoch ma hlavne baví to, že ľudia majú záujem o prácu, ktorú robím. Tiež ma poteší, keď si to chcú vyskúšať sami, že im to môžem ukázať a že si môžu sami vyrezať to, čo robím aj ja. Že viem remeslo odovzdať aj ďalej,“ dodal Seman.
