Konflikt s Iránom prekresľuje strategické vodné trasy. Lodné spoločnosti sa pre vysoké bezpečnostné riziko vyhýbajú cestám v blízkosti Hormuszkého prielivu. Dopravné uzly v Spojených arabských emirátoch či v Ománe nahradili prístavy v Indii, na Srí Lanke a v Pakistane. Prístav v pakistanskom Karáčí zaznamenáva rekordné tržby.
Pakistanské Karáčí založili rybári, z malej osady je teraz 20-miliónový megapolis. Samostatným mestom v meste je tamojší prístav. Zamestnáva stotisíc ľudí a počet lodí, ktoré v ňom kotvia, rastie.
„V prístave Karáčí sme ročne obslúžili lode s päť- až desaťtisíc kontajnermi. Teraz, hoci ešte nie je zďaleka koniec roka, sme už prekročili číslo 15-tisíc kontajnerov,“ ozrejmil expert na lodnú dopravu Mohammad Rajpar.
O prístave v Karáčí informovala v Správach :24 redaktorka Anna Síposová:
Kým prístavy v Perzskom zálive zívajú prázdnotou, najväčší pakistanský prístav ide na plné obrátky. Riziko vojny v jednej oblasti presúva lodnú dopravu do druhej. „Tradičné prístavy v Hormuzskom prielive nie sú bezpečné, a tak lodné spoločnosti hľadajú iné možnosti. Pakistan je jednou z nich, spolu s Indiou a Srí Lankou,“ dodal Rajpar.
No kým prístav v Karáčí pre konflikt na Blízkom východe bohatne, obyvatelia mesta, naopak, chudobnejú.
Pakistan má zraniteľnú ekonomiku, vysoký dlh a nízke dolárové rezervy. Aj malý otras podľa expertov môže spôsobiť veľký finančný šok. „Vláda nič nerobí a my sme už zúfalí. Apelujeme na vládu, aby znížila ceny benzínu, pretože palivo sa stalo neznesiteľne drahým,“ uviedol obyvateľ Karáčí.
Pre najchudobnejších je však neznesiteľný život v Karáčí nielen pre drahotu. Smeti, ktoré lemujú cesty, sú ohniskami infekcií a kontaminujú podzemnú vodu. Vzduch je pre hustú premávku nedýchateľný.
V najnovšej štúdii Global Liveability skončilo Karáčí na 170. priečke spomedzi 173 miest vhodných na život.
