Uplynulo 70 rokov od vydania prvého čísla legendárneho mládežníckeho časopisu Bravo. Stalo sa súčasťou dospievania miliónov mladých ľudí. Plagáty obľúbených hviezd, fotopríbehy o láske či legendárna poradňa Dr. Sommera prinášali tínedžerom pohľad do sveta celebrít, ale aj rady a odpovede na otázky o vzťahoch a sexuálnom dospievaní.
Za jeho úspechom vidí teoretik popkultúry Juraj Malíček koncept ekonomicky silnej a autonómnej mládeže, ktorá sa začala formovať po druhej svetovej vojne. „V tom zmysle, že deti, ktoré sa rodia po druhej svetovej vojne, sa rodia do nového sveta. Ten svet je plný očakávaní, mení sa a definuje sa nanovo kultúra,“ vysvetľuje.
Pozrite si rozhovor s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom, ktorý v Správach :24 hovoril o legendárnom časopise Bravo:
Práve vtedy sa formovala popkultúra cielená na mladých. Malíček pripomína, že časopis Bravo sa pôvodne venoval filmu a televízii, no už po troch rokoch sa zameral na populárnu hudbu. „Bravo jednoducho plnilo funkciu kultúrneho alebo hudobno-kultúrneho prostredníka k novým veciam, a to vydržalo po väčšinu doby jeho existencie,“ dodáva.
Bravo sa stalo populárne aj pre svoju poradňu o dospievaní a sexualite, a to najmä vďaka otvorenosti, na základe ktorej sa svojim čitateľom prihováral. „Bravo jednoducho urobilo to, že proste bez predsudkov, bez akéhosi moralizovania pripustilo, že existuje u tínedžerov oblasť medzi krkom a kolenami, kde sa dejú zaujímavé veci,“ konštatuje teoretik popkultúry.
Časopis to robil podľa Malíčka zároveň erudovane, keďže rubriku zostavovali odborníci, no čitateľov nesúdil.
Bravo kreovalo hviezdy
Bravo zároveň pomáhalo vytvárať hviezdy od Beatles a ABBA až po neskoršie popové ikony. Ako však podotýka Malíček, tento časopis znamenal v Nemecku niečo iné než v krajinách východného bloku.
„Vo svete, kde časopis vychádzal bez problémov, bol dostupný, tak tam o populárnej kultúre alebo o populárnej muzike informoval. U nás alebo vo východnom bloku, vo veľkej časti východného bloku, populárnu kultúru definoval ako symbol niečoho, po čom prahneme, ale nie je to tu z nejakého dôvodu,“ ozrejmuje teoretik popkultúry.
Časopis dokonca nikdy nevyšiel v anglickom jazyku, šíril sa vtedajším Československom, vychádzal v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku aj Poľsku. Na Slovensku sme si ho mohli naposledy zadovážiť v roku 2015.
V Nemecku, naopak, časopis prežil nástup televízie, MTV a internetu aj sociálnych sietí. Dnes už však nevychádza ako týždenník, ale ako mesačník.
