Toto leto bolo extrémne. Horúčavy dosahovali historické maximá a nemali konca. Bez klimatizácie išlo o život. Klimatizácia už nie je luxusom, ale pre mnohých ľudí nevyhnutnosťou.
V historických budovách však montáž klimatizácie môže byť veľkým problémom. Svoje o tom vedia aj obyvatelia jedného bytového domu v bratislavskom Starom Meste.
Po obnove fasády im pamiatkari zakázali namontovať klimatizácie späť, lebo by špatili pohľad z ulice. Kde je hranica medzi ochranou historických budov a zdravím človeka?
„V bytoch máme okolo 30,9 stupňa Celzia. Máme doma novorodenca. Je to absolútne neprijateľné, takéto podmienky na život,“ povedala obyvateľka bytového domu Jana Drgoncová.
Prísne pravidlá
Bytový dom stojí len niekoľko metrov od obrátenej rozhlasovej pyramídy. Nie je národnou kultúrnou pamiatkou, no nachádza sa v pamiatkovej zóne, kde platia prísne pravidlá.
„Toto je lokalita stabilizovanej výstavby z 50. rokov. Povedal by som, že až vzorový, učebnicový príklad kompaktnej tehlovej výstavby,“ vysvetlil urbanista a architekt Bohumil Kováč.
„Pamiatkový úrad vyžaduje, aby nebola zvonka z ulice z verejného priestoru klimatizačná jednotka viditeľná,“ uviedla nezávislá advokátka Renáta Petrenčíková Karcolová.
„V prípade objektov nachádzajúcich sa v pamiatkovej zóne treba doložiť stanovisko alebo rozhodnutie krajského pamiatkového úradu. Ohlásenie stavebnému úradu nenahrádza toto stanovisko ani prípadne súhlasy vlastníkov,“ uviedla hovorkyňa MČ Staré Mesto – Bratislava Veronika Gubková.
Bez povolení
Klimatizácie tu viseli viditeľne aj pred rekonštrukciou. Ich majitelia priznávajú, že bez potrebných súhlasov a povolení.
„Klím nebolo toľko, ako je teraz. Niekedy sa ani nenahlasovalo, že si niekto ide zavesiť klímu,“ povedala obyvateľka bytového domu Kamila Skácelová.
Pamiatkari pri rekonštrukcii nariadili klimatizácie demontovať a po obnove ich už neosadiť. Obyvatelia tvrdia, že o tom nevedeli.
„Povedali nám, že všetky klimatizácie pôjdu pred rekonštrukciou dole, ale po oprave bytového domu ich môžeme osadiť naspäť. Rekonštrukcia prebehla a naraz sme sa dozvedeli, že si klimatizačné jednotky nemôžeme osadiť naspäť,“ uviedla Jana Drgoncová.
„Nikto sa o nás nestaral, pokiaľ sme mali starý dom. Ale teraz, keď je fasáda nová, tak tlačia na nás, aby sme si klímu naspäť nemohli dať,“ doplnil obyvateľ bytového domu Igor Huľo.
Zdravie ľudí vs. pamiatková hodnota
„Inštalácia vonkajších klimatizačných jednotiek na fasády budov predstavuje zásah, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť pamiatkové hodnoty objektu, architektonický výraz stavby aj kvalitu verejného priestoru,“ vysvetlil riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Bratislava Ján Mackovič.
„Domnievam sa, že Krajský pamiatkový úrad by mal dbať v prvom rade na život a zdravie,“ povedala pani Drgoncová. Nespokojní obyvatelia bytovky sa obrátili aj na regionálny úrad verejného zdravotníctva.
„Byty v zmysle zákona 355 z roku 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepodliehajú štátnemu zdravotnému dozoru, pokiaľ sa tam neprevádzkuje nejaká podnikateľská činnosť. Tunajší úrad môže posúdiť či už merania mikroklimatických protokolov, alebo iných podkladov, avšak nemôže konať v danej veci,“ skonštatovala hovorkyňa regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Nosálová.
„Extrémna tepelná záťaž v bytoch nie je zákonom samostatným dôvodom na to, aby bola povolená klimatizácia zo strany krajského pamiatkového úradu. Aj keď je pravda, že zdravie človeka je chránené naším najvyšším zákonom, a to je Ústava SR,“ povedala advokátka Petrenčíková Karcolová.
„Ja ľutujem ľudí, čo bývajú do ulice a nemôžu si klímy namontovať späť,“ povedala Kamila Skácelová.
V lete sa v bytoch nedá bývať
Vonku je takmer 40 stupňov Celzia, v bytoch cez 30. Majitelia tvrdia, že bez klimatizácie sa tu počas leta jednoducho nedá bývať. Viacerí si preto klimatizácie nainštalovali bez povolenia.
„Túto klimatizačnú jednotku som mal aj predtým, ako prebehla rekonštrukcia. Teraz som si ju dal naspäť. Ostatných postrašili, ostatní ju nemajú, ale ja ju potrebujem k životu,“ povedal Igor Huľo. Odôvodnil to svojím zdravotným stavom.
„Osadenie technického zariadenia, teda klimatizácie v pamiatkovej zóne je priestupkom alebo správnym deliktom. Za takéto nelegálne osadenie klimatizácie bez súhlasu pamiatkového úradu hrozia fyzickým osobám dosť vysoké pokuty. Podľa závažnosti zásahu v pamiatkovej zóne sa môžu pokuty pohybovať vo výške do desaťtisíc, do 100-tisíc a až do 200-tisíc eur,“ priblížila advokátka.
„Pamiatkový zákon neobsahuje absolútny zákaz osádzania klimatizačných jednotiek na bytové domy ani v pamiatkovej zóne,“ doplnila.
Návrh obyvateľov
Problémom je najmä klimatizácia na viditeľnej časti fasády z ulice. Pamiatkari preto navrhli alternatívy. Nie všetky sú však pre tento dom vhodné. V podkroví bývajú ľudia a balkón nemá každý.
„Ponúkli nám riešenie, že si vonkajšie jednotky môžeme nainštalovať z vnútornej časti do vnútrobloku. Predstavte si, že všetky bytové domy tu na okolí by si nainštalovali len tam tie vonkajšie jednotky, a tu by asi ugrilovali deti v škôlke,“ povedala Drgoncová.
Obyvatelia zároveň tvrdia, že ťahať rozvody klimatizácie po budove by bolo technicky náročné a drahé.
„Ponúkol som im systémové riešenie, že by tam pribudli klimatizačné jednotky, ktoré by sa umiestnili v určitých pásoch. Každý jeden dom by mal dva pásy klimatizačných jednotiek nad sebou, čiže by to nepôsobilo vôbec rušivo,“ povedal obyvateľ bytového domu Vladislav Drgonec. Dodal, že pamiatkari nesúhlasili s ničím.
„Návrh pána Drgonca bol umiestniť na priečelie objektu približne 24 klimatizačných zariadení. Takéto riešenie je v rozpore s platnou metodikou ochrany prostredia,“ vysvetlil riaditeľ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Bratislava Ján Mackovič.
Odporúčanie pamiatkarov
Na budovy s historickou hodnotou sa často montujú klimatizácie bez vonkajších jednotiek, ktoré pamiatkari odporúčajú.
„Jednotka sa namontuje na stenu z vnútornej časti, do obvodovej steny sa spravia technické prestupy a z vonkajšej časti vidíme iba decentné mriežky,“ vysvetlil obchodný manažér predajcu klimatizácií Gabriel Tomi.
„Tu na to má každý osadené ad hoc. Niekto to má pod oknom, niekto to má z pravej strany balkóna, niekto z ľavej,“ povedala Drgoncová.
Problém s nepovoleným osadzovaním exteriérových jednotiek je podľa Mackoviča v pamiatkovej zóne častý. „Majitelia bytov sú presvedčení, že na takéto riešenie nepotrebujú žiadne povolenia,“ doplnil.
Väčšina budov je čistá
Boli sme sa pozrieť v pamiatkovej zóne v centre hlavného mesta. Prešli sme sa niektorými ulicami v domnienke, že nájsť klimatizácie na fasádach budov nebude vôbec problém.
Pravdou je, že naozaj väčšina priečelí budov je čistá, bez klimatizácií. „Nevhodne umiestnené klimatizačné jednotky môžu vytvárať vizuálne zaťaženie, zakrývať architektonické detaily a narúšať jednotný charakter fasád. Najvýraznejšie sa tento jav prejavuje v historických centrách miest,“ uviedol Mackovič.
Na otázku, či pamiatkari už pokutovali majiteľov bytov v pamiatkovej zóne za nepovolené klimatizácie, sme dostali takúto odpoveď: „V prípade reverzibilných zásahov, a to sú najmä technické zariadenia, KPÚ postupuje prioritne v zmysle zásady zmierlivého riešenia.“
Sporom sa v budúcnosti nevyhneme
Sporom o klimatizácie sa zrejme nevyhneme ani v budúcnosti. Letá sa otepľujú a chladenie bytov sa stáva čoraz väčšou potrebou. V pamiatkových zónach však naráža na ochranu historických budov.
„Problematika je v súčasnosti čoraz aktuálnejšia. Rastúce letné teploty a častejší výskyt tropických dní zvyšujú požiadavky na tepelnú pohodu v budovách,“ uviedol Mackovič.
Súčasne však podľa neho zostáva zachovanie architektonických a pamiatkových hodnôt historických objektov jednou zo základných povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR. „Hľadanie primeranej rovnováhy medzi týmito dvoma záujmami je preto jednou z aktuálnych výziev pamiatkovej ochrany,“ uzavrel.
„Sme otvorení odbornej diskusii s príslušnými orgánmi vrátane KPÚ o možnostiach nastavenia pravidiel,“ povedala hovorkyňa MČ Staré Mesto – Bratislava Veronika Gubková.
„Treba počítať s tým, že klíma sa mení a že ľudia si tie klimatizačné jednotky budú osádzať. Teraz je len otázka, či chceme, aby to robili na čierno, aby si ich osádzali akokoľvek,“ skonštatovala Jana Drgoncová.
