Len málo živočíchov vykazuje takú jasnú súvislosť medzi veľkosťou a dĺžkou života ako psy, tvrdia vedci. Ide o veľmi rozmanitý živočíšny druh, ktorého veľkosť sa pohybuje od nemeckej dogy po malú čivavu.
Nová štúdia amerických vedcov ukazuje, že na dĺžku života psov má vplyv práve ich veľkosť. Možným dôvodom je spôsob, akým sa u psov s vekom mení DNA. Na štúdiu upozornila agentúra Reuters.
„Všetci vieme, že veľké psy sa zvyčajne nedožijú takého vysokého veku ako malé psy. Nevedeli sme však, či ich bunky naozaj starnú rýchlejšie, alebo či jednoducho ochorejú na určité choroby skôr,“ uviedol Noah Snyder-Mackler, jeden z autorov štúdie.
Všeobecne je pritom u cicavcov trend opačný, väčšie druhy žijú dlhšie ako menšie. Slony, najväčšie žijúce suchozemské živočíchy, sa bežne dožívajú viac ako 50 rokov, zatiaľ čo drobné hlodavce žijú len niekoľko rokov.
Chemické zmeny v DNA
Vedci skúmali chemické zmeny v DNA, ktoré sa s vekom menia a môžu pomôcť určiť biologický vek psa. Biologický vek určuje skutočný stav opotrebovania organizmu, buniek, tkanív a orgánov, ktorý sa môže líšiť od toho chronologického.
Na základe zmien súvisiacich s vekom vytvorili takzvané epigenetické hodiny, ktoré dokázali odhadnúť vek psa s mediánovou odchýlkou menšou ako jeden rok.
Analyzovali vzorky krvi 894 psov rôznych plemien. Ukázalo sa, že na molekulárnej úrovni starnú rýchlejšie nielen väčšie psy, ale aj samce. Psy, ktorých biologický vek bol vyšší ako zodpovedá ich profilu, mali zároveň väčšie riziko predčasného úmrtia.
Zmeny boli viditeľné najmä v častiach DNA, ktoré za normálnych okolností bránia takzvaným skákajúcim génom, aby sa kopírovali a presúvali na iné miesta v genetickej informácii.
Keď táto kontrola slabne, môže to prispievať k poškodeniu DNA a rozvoju chorôb, napríklad rakoviny. U veľkých psov vedci pozorovali, že táto ochrana s vekom slabne rýchlejšie, čo by mohlo vysvetľovať ich kratší život.
Súvislosť so šľachtením
Výsledky podľa Snyder-Macklera naznačujú, že veľké psy nečelia iba skoršiemu nástupu niektorých chorôb, ale že sa u nich môže rýchlejšie odohrávať aj časť samotného procesu starnutia.
Vedci však upozorňujú, že dĺžku života neurčuje jediný biologický mechanizmus a že nové zistenia nevylučujú skoršie vysvetlenia.
Rozdiely medzi veľkými a malými plemenami môžu súvisieť tiež so šľachtením. Ľudia po generácie vyberali psov, ktorí rýchlo rástli a dosahovali veľké telesné veľkosti, napríklad pre stráženie, lov alebo pasenie.
Tieto vlastnosti, výhodné v dospelosti, pritom mohli mať vedľajšie dôsledky pre neskoršie fázy života psov. Medzi ďalšie predtým zvažované vysvetlenia kratšieho života veľkých psov patrí rýchlejší vývoj a vyššie riziko rakoviny.
Zistenia by v budúcnosti mohli pomôcť hľadať spôsoby, ako u veľkých psov spomaliť niektoré procesy starnutia a predĺžiť im život v zdraví. Podľa Snyder-Macklera však neexistujú jediné biologické hodiny, ktoré by dĺžku života riadili. Spomalenie molekulárneho starnutia by tak samo osebe nezaručilo, že sa napríklad nemecká doga bude dožívať rovnakého veku ako čivava.
