Športoviská nevznikajú zo dňa na deň. Mnohé veľké a známe sa budovali ešte počas socializmu. Desaťročia na nich trénujú deti, vyrastajú športovci a vznikajú kluby. Potom však príde rozhodnutie, ktoré môže ich budúcnosť zmeniť.
Mestá alebo športové kluby už športovisko nevládzu, prípadne nechcú ďalej financovať. Štadión, halu či celý areál predajú, no náhrada zaň nie je. V Bratislave, Žiline a Nitre sme sledovali príbehy športovísk, ktoré už svoj pôvodný účel stratili alebo im zánik hrozí.
Bratislavské Pasienky mali kedysi prívlastok športové. Dominoval im štadión, domovský prístav futbalového klubu Inter s atletickým oválom. Neďaleko stojí gymnastická hala.
„Pasienky sú mestská časť Bratislavy, ktorá je historicky a v povedomí Bratislavčanov spájaná so športovými objektami, so športoviskami, a nie iba lokálneho významu,“ uviedla trénerka a olympionička v športovej gymnastike Ingrid Potisková.
„Štadión začal fungovať v roku 1967. V tom roku sa tam odohral prvý zápas s Plzňou, kde Inter vyhral 7:0,“ informoval bývalý prezident FK Inter Bratislava Juraj Obložinský.
„V druhej polovici 60. rokov patril k najmodernejším štadiónom v Československu. Hoci vždy doplácal na atletický ovál, nikdy tam nebol kontakt s divákmi taký, aký by mal byť, ale Pasienky si pamätajú slávne etapy slovenského futbalu. Môžeme spomenúť rok 1975, keď Slovan a Inter bojovali v poslednom kole o majstrovský titul. Bolo to výslnie slovenského klubového futbalu,“ opísal historik a spisovateľ Juraj Červenka.
Značka Inter
„Značka Inter je veľmi silná v Európe. Ja som ako delegát UEFA prišiel do Španielska a naraz tam vidím vlajočku Interu vo váženom klube,“ povedal Obložinský.
„Atletický ovál na Pasienkoch bol kedysi jediný certifikovaný atletický ovál s ôsmimi dráhami v Bratislave, jeden z najlepších na Slovensku v tom čase, kde sa konal legendárny meeting PTS, ktorý bol v tom čase porovnateľný s dnešnou Diamantovou ligou, takže sa tu pretekali najúspešnejší svetoví atléti,“ objasnil predseda Atletického zväzu Bratislavy Marco Adrien Drozda.
„Čo sa týka oválu, treba povedať, že v 70. rokoch minulého storočia to bol jeden z prvých oválov v bývalom Československu s umelým povrchom. A dnes sa mesto dostalo do situácie, že nemá dráhu a ani štadión, ktorý by zodpovedal medzinárodným kritériám,“ skonštatoval atletický organizátor a manažér Alfonz Juck.
„Areál Interu s tenisovými kurtami mal zhruba 15–16 hektárov. Bola tam gymnastika, atléti, volejbal, basketbal. Perfektné centrum,“ priblížil bývalý prezident FK Inter Bratislava.
„Športová gymnastická hala bola postavená v roku 1974, je to stará dáma z minulého storočia. Bola prvou špecializovanou gymnastickou telocvičňou na Slovensku, dlhé roky bola aj jedinou,“ vysvetlila gymnastka Potisková.
Rok 2006 priniesol zmenu, ktorá začala prepisovať budúcnosť športovísk na Pasienkoch. Časť pozemkov prešla do vlastníctva firmy Tesako.
Granty ani dotácie nedostanú
„Udialo sa niečo také, ako keď si predstavíte, že máte dom a pozemky pod svojím domom predáte niekomu cudziemu. Akt pre mňa nepochopiteľný,“ poznamenala Potisková.
„Časť pozemkov nadobudla spoločnosť TESAKO s.r.o. ešte v roku 2006 formou zámeny medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a spoločnosťou TESAKO s.r.o. a časť pozemkov nadobudla inými právnymi úkonmi, bez účasti Hlavného mesta SR Bratislavy,“ uviedlo mesto Bratislava v písomnom stanovisku.
„Nemáme možnosť požiadať o žiadny grant, príspevok alebo dotáciu, nakoľko halu nevlastníme a nevlastníme ani pozemok. Čiže v podstate sa staráme o objekt, ktorý nám nepatrí, a tým pádom nemáme možnosť ani nejakého doplnkového financovania,“ opísala trénerka a olympionička v športovej gymnastike.
Efekt valiacej sa gule pokračoval. V roku 2009 majiteľ Interu predal futbalový klub. Licenciu pre najvyššiu futbalovú ligu získala Senica, štadión nakoniec firma Tesako.
„Inter Bratislava sa dostal do finančných problémov. Vypadol do druhej ligy. On aj postúpil naspäť, ale ten zánik bol potom veľmi rýchly. Licenciu získala Senica a Inter Bratislava prestal existovať,“ ozrejmil Červenka.
„Bolo to jedno absolútne zlé riešenie a rozhodnutie. Preto sa klub dostal do takých ťažkostí, že skončil, ale stále je to kvázi bezdomovec. Keď chcete niečo realizovať, potrebujete mať aspoň nejakú garzonku. Keď nemáte vlastný štadión, vlastné sídlo, vlastný domov, tak je to o to zložitejšie,“ tvrdí Obložinský.
„Asi posledné preteky tam boli okolo roku 2010, už v dosť schátranom areáli. Skôr, čo sa stalo z môjho hľadiska, že vzniklo zanedbanie zo strany štátu aj mesta na riešení atletickej infraštruktúry na Slovensku, respektíve aj v Bratislave,“ uviedol predseda Atletického zväzu Bratislavy.
Trvalé bývanie pre klub
Zaniknutý futbalový klub Inter opäť postavili na nohy jeho fanúšikovia. Dodnes však hľadá miesto pre trvalé bývanie. Na Pasienky sa vrátil len čiastočne, dočasne sa tu hrá mládežnícka liga a nižšie súťaže.
„V podstate niekoľko ľudí, ktorí sa zomkli v rámci bývalého Interu, tak na IČO fanklubu, ktoré malo vzťah a malo možnosť právo využívať značku Inter, vrátane loga, tak práve na základe tohto IČO sa vybudoval nový klub, predovšetkým mládežnícky klub, ale aj klub, ktorý začal s mužmi od najnižšej súťaže. A tento klub pôsobil na mnohých ihriskách,“ vysvetlil majiteľ FK Inter Bratislava Ján Palenčár.
„Pasienky patria k Interu. To si môžeme hovoriť ako fanúšikovia Interu, Slovanisti tam hrali niekoľko sezón, to nepokladali za svoj domov,“ vyhlásil historik a spisovateľ Červenka.
„Na starých Pasienkoch dnes fungujú aj mládežnícke kategórie Slovanu a ich B-mužstvo v druhej lige, tak ako je naše A-mužstvo v druhej lige. Takže sme vďační, že tam môžeme pôsobiť, ale z dlhodobého hľadiska to nie je riešenie,“ objasnil Palenčár.
Spoločnosť Tesako sa zmenila v roku 2024 na akciovku Nové Pasienky. Jej akcionárom je developerská spoločnosť J&T Real Estate. Doteraz na asi 20 hektároch, ktoré vlastní, nepostavila nič. Verejnosti predstavila plány, ktoré počítajú so zástavbou aj s mrakodrapom. Zámery zatiaľ brzdí územný plán. Určuje, že tieto parcely môžu byť využité iba na šport.
„Odkedy je J&T majiteľom týchto pozemkov, to už je dosť rokov, a nepodarilo sa zmeniť ten územný plán. Či sa to podarí do budúcnosti, neviem,“ skonštatovala Potisková.
Developerské plány
„Má plánovanú multifunkčnú halu alebo nejaké iné objekty, ale minimálne. Veľa športov odtiaľ zmizne nenávratne. Čo je veľká škoda, že v tejto výbornej lokalite Bratislavy. Bolo to naozaj také srdce športu, hlavne atletiky, nielen Bratislavy, aj Slovenska,“ tvrdí Drozda.
„Veríme, že do konca desaťročia sa zmena územného plánu pre túto lokalitu stane realitou a legislatívny proces bude úspešne ukončený. Predpokladáme, že novú, komplexnú a finálnu podobu by malo celé územie nadobudnúť okolo roku 2040,“ uviedla spoločnosť J&T v písomnom stanovisku.
„Oni deklarujú, aj majitelia pozemku, aj mesto, že majú záujem na tom, aby tu gymnastika bola. Až príde ten čas, spoločnými silami zrekonštruujú objekt. Také mám informácie,“ tvrdí Potisková.
„Pasienky sú dnes napriek svojmu obrovskému potenciálu do veľkej miery zanedbaným územím. Naša revitalizácia v tomto území zvýrazní jeho športovú funkciu. Zároveň do územia pribudnú rezidenčné aj administratívne budovy, občianska vybavenosť či zeleň. Z Pasienkov sa tak stane plnohodnotné a moderné 15-minútové mesto,“ informovala spoločnosť J&T.
„V Bratislave sa ukazuje, ale k tomu ja necítim byť fundovaný, sa vyjadriť ten problém s pozemkami, kde každý, keď niečo vlastní, tak chcel by to využiť na nejaký biznis a nie na športový objekt, ktorý ťažko môže byť úplne na sto percent biznisom,“ vyhlásil atletický organizátor a manažér Alfonz Juck.
Kedysi periféria, dnes lukratívne pozemky
Pasienky boli v minulosti perifériou Bratislavy. Športoviská sa tu začali stavať v 50. rokoch minulého storočia. Medzi nimi aj futbalový štadión, domovský stánok Interu Bratislava. Bratislava sa však postupne rozrástla a z kedysi okrajovej časti sa stala atraktívna lokalita pre investorov.
Na hracej ploche štadióna sa dnes hrajú zápasy nižších líg. Zvyšok areálu chátra. Atletický ovál rozobrali minulý rok. Je len otázkou času, kedy sa do štadióna zahryznú bagre.
Voľné pozemky, vrátane bývalého štadióna Interu, vlastní spoločnosť Nové Pasienky. Jej akcionárom je developerská spoločnosť JTRE.
Tá v minulosti predstavila viacero vízií pre celú lokalitu Pasienkov. Šport v nich má skôr okrajové miesto. Ktorý zámer sa napokon zrealizuje, zatiaľ nie je známe. Developer má doteraz vydané rozhodnutie o stavebnom zámere iba pre multidisciplinárnu športovú halu určenú pre mládežnícky šport.
„Mestská časť alebo mesto odstúpilo veľkému developerovi z výstavby novej mestskej časti, ktorú v podstate realizuje J&T, síce s prísľubom výstavby športovísk, ale v podstate nedokáže to pokryť alebo nahradiť obrovský rozsah infraštruktúry, ktorý bol pripravený práve na Pasienkoch,“ uviedol predseda Atletického zväzu Bratislavy Marco Adrien Drozda.
Osud haly Elán
K Pasienkom roky neodmysliteľne patrila atletická hala Elán. Majiteľ, ktorý ju postavil, sa pred piatimi rokmi rozhodol pre predaj. Povedal nám, že už nevládal vykrývať stratu, ktorú tvorila. Pred kamerou hovoriť nechcel.
„Ladislav Ašvány bol aj viceprezident Slovenského atletického zväzu. To znamená, že komunikoval stanovisko a záujem posunúť infraštruktúru či už mestu alebo mestskej časti Nové Mesto, aj za symbolickú sumu, respektíve za odpredaj pozemkov. Vravel, že z mesta neprišla nejaká odpoveď, respektíve nebola taká, na ktorej by sa dohodli,“ priblížil Drozda.
„Pán Asványi nám nedodal ďalšie potrebné podklady k prevádzke budovy, k technickému stavu budovy ani ďalšie podklady, ktoré mesto na takéto rozhodnutie potrebuje,“ informovalo mesto v písomnom stanovisku.
„Hala Elán je nám určite poučením na to, ak by sme vedeli včas a primerane zasiahnuť alebo komunikovať s potenciálnym investorom do toho, akým spôsobom sa bude ďalej daná hala vyvíjať,“ uviedol štátny tajomník na Ministerstve cestovného ruchu a športu SR Štefan Engel.
„Chápem majiteľa haly, že nemohol donekonečna dotovať tú situáciu a skôr tí, ktorí sú zodpovední za rozvoj či už atletiky alebo športu celkovo, či už v meste alebo v krajine, neboli schopní nájsť také riešenie, ktoré by bolo prijateľné aj pre majiteľa haly,“ povedal atletický organizátor a manažér Alfonz Juck.
Národné padelové centrum
„Nevedeli sme, ako budeme najbližšie roky alebo obdobie zabezpečovať. Či už tréningovú činnosť pre našich športovcov, atlétov, či už v bratislavských kluboch, ale aj v slovenských kluboch. Ale najmä to bola jediná certifikovaná atletická hala na Slovensku, 200-metrový ovál. To znamená, že všetky súťaže, ktoré sa na Slovensku organizovali, sa robili v hale,“ vysvetlil Drozda.
Pred dvomi rokmi sa v Eláne uskutočnili posledné majstrovstvá Slovenska v halovej atletike dospelých. Dnes je z nej Národné padelové centrum.
„Myslím si, že je naozaj škoda, že dostal priestor padel, ktorý je síce rýchlo sa rozvíjajúci moderný šport, ale nie je olympijský a nemá až takú históriu,“ povedal Juck.
„Naši športovci využívajú tréningovú halu vo Viedni. To je najbližšia hala, ktorú majú k dispozícii, plus tréningový tunel v Győri. Ale najmä takí lepší reprezentanti chodia na atletické sústredenia do haly do Ostravy,“ uviedol Drozda. Tam sa konali aj majstrovstvá Slovenska.
Štadión za Starým mostom
„Keď si zoberiete, koľko je atletických hál vo Švédsku, v Nórsku, kde tá populácia je asi rovnaká ako na Slovensku. Ale stále si nemyslím, že Slovensko je na tom tak zle, že by muselo v oblasti športovej infraštruktúry za mnohými okolitými krajinami zaostávať,“ skonštatoval Juck.
Legendárny futbalový štadión zanikol v Bratislave aj za Starým mostom v Petržalke. Hral na ňom futbalový klub Artmedia Petržalka, ktorý vlastnil známy podnikateľ Ivan Kmotrík. Sponzoroval ho cez svoju firmu Grafobal.
„Štadión za Starým mostom, to bola kolíska bratislavského futbalu, ale bola to aj kolíska slovenského futbalu. Posvätné miesto, ktoré bolo otvárané v roku 1900 ešte za monarchie, ešte predtým, ako vypukla Prvá svetová vojna,“ opísal historik a spisovateľ Juraj Červenka.
„Ľudia si vtedy v Petržalke zvykli na ten čas, že o pol jedenástej sa tam v nedeľu doobeda hralo,“ spomínal bývalý prezident FK Inter Bratislava Juraj Obložinský.
„Petržalka sa stala dvakrát majstrom Slovenska. Neskôr vďaka tomu mohli hrať aj Ligu majstrov,“ pripomenul Červenka.
„V roku 2004 dostali poslanci návrh na predaj pozemku, ktorý patril hlavnému mestu. Stál tu štadión Artmedia, mal sa rekonštruovať. Bol to objekt, ktorý nepatril hlavnému mestu. Tie pozemky pod ním áno. Čiže poslanci to skoro všetci odsúhlasili v dobrej viere, že v územnom pláne je to zabezpečené, lebo v ňom to bolo ako miesto pre šport,“ vysvetlila bývalá občianska aktivistka a poslankyňa MČ Bratislava – Petržalka Elena Pätoprstá.
História Artmedie
Futbalový klub Artmedia skončil v roku 2008 po tom, ako jeho majiteľ a sponzor presunul peniaze do konkurenčného klubu Slovan. Štyri dni pred začiatkom Corgoň ligy sa v Slovane udiala zmena. Majiteľom klubu sa stal Grafobal na čele s Ivanom Kmotríkom. Petržalský podnikateľ získal 51 percent a spolu s ním do klubu prišla aj finančná skupina J&T.
„Tu vidíme kontrast, aká je futbalová história. Vie byť nevyspytateľná. V máji 2008 Artmedia oslavovala na štadióne pri Dunaji titul. Bol to posledný majstrovský zápas, ktorý sa tam odohral. Neskôr išla Petržalka do azylu, do nejakého vyhnanstva. Hrali na Pasienkoch, hrali na Rapide a štadión postupne chátral,“ opísal Červenka.
Štadión zostal vo vlastníctve Grafobalu. V roku 2012 ho zbúrali. Futbal na vyčistenej lúke dnes hrajú iba kavky. Spoločnosť Grafobal na nej plánuje zástavbu s výškovou budovou.
„Zrazu v roku 2010 – 2011 začal žiadať o zmenu územného plánu. Zmena územného plánu znamená, že tu teda nebude šport, ale tu bude normálna zástavba,“ uviedla Pätoprstá.
„Projekt Green Park pripravujeme v spolupráci s mestom a s mestskou časťou. Pôjde o kombináciu bývania, verejných priestorov, zelene, občianskej vybavenosti a komunitných funkcií,“ uviedol Grafobal v písomnom stanovisku.
„Myslím si, že dnešný pohľad mestských autorít je už všetko iný a veľmi dobre vedia, že bez športu a podpory sa proste nezaobíde. Potom sa stane to, že futbal budeme hrávať v nákupných centrách, na tabletoch a na mobiloch,“ vyhlásil Obložinský.
Olympia v Nitre
Problémy so športoviskami sú aj v iných mestách. Neistý osud má v Nitre športová hala Olympia. „Patrila Telovýchovnej jednote Stavbár Nitra, ktorej sme boli my – boxklub Stavbár Nitra – členmi. Takže bola súčasťou nášho majetku a my sme ju prevádzkovali spolu s atletickým klubom,“ vysvetlil konateľ a hlavný tréner Box Club Stavbár Nitra Tibor Hlavačka.
„Evidoval som ju ako halu, ktorá slúžila na veľa športov. Hralo sa tam veľa vrcholových športov, prvá liga futsalu, gymnastika, volejbal. Pre obyvateľov mesta je však teraz v takom stave, v akom je,“ povedal konateľ Nitrianskej investičnej Vladimír Ballay.
„Oddiel modernej gymnastiky je v podstate jediný registrovaný klub alebo oddiel modernej gymnastiky tu v Nitre, ktorý je registrovaný pod hlavičkou Slovenskej gymnastickej federácie. A okrem toho je to jediný klub tu v Nitre, ktorý zastrešuje aj vrcholovú gymnastiku. Podmienky, ktoré tu máme na trénovanie, sú vyhovujúce, keďže tu trénuje aj reprezentácia Slovenska,“ uviedla predsedníčka OZ Modergym Cup Zuzana Vilčeková.
„Odišli sme z tej haly a od začiatku roku 2023 sme v nových prenajatých priestoroch. Našli sme oveľa väčšiu športovú kvalitu a hlavne aj sociálnu kvalitu,“ povedal Hlavačka.
„Čo sa týka organizácie súťaží, tak tam je to už horšie, pretože podmienky nevyhovujú tomu, aby sme organizovali väčšie súťaže,“ upozornila Vilčeková.
Majoritným vlastníkom haly je jeden z najbohatších Slovákov, bývalý partner Penty Eduard Maták. V prenájme ju má oddiel modernej gymnastiky.
„Keď sme kúpili pozemky v okolí haly, zistili sme, že hala patrí Telovýchovnej jednote Stavbár. Tak sme ponúkli tejto Telovýchovnej jednote aj halu, aj pozemky v okolí pod jedného majiteľa, že halu odkúpime a oni našu ponuku prijali,“ vysvetlil Maták.
Vysoký strop
„Určite si to musia opravovať a ja im držím palce. Toto mesto halu takej výšky, ako má Olympia, potrebuje,“ povedal Hlavačka.
„Tá hala nemala možnosť nejakej rekonštrukcie od čias socializmu, kedy bola postavená,“ uviedol Maták.
„Treba sa pozrieť aj spätne, prečo niektoré prvky nefungovali. Asi zrejme prevádzkový model, od ktorého sme očakávali viac, nebol životaschopný. A ak investor príde, to znamená, že asi v tom hľadá nejaké ďalšie rozvojové veci,“ myslí si štátny tajomník Engel.
„Pre nás je najdôležitejšou podmienkou číslo jeden vysoký strop, ktorým táto Olympia disponuje. Je tu 14-metrový strop, ktorý moderné gymnastky potrebujú na vyhadzovanie náčinia,“ vysvetlila Vilčeková.
„My sme pripravili projekt, ktorý by mal predstavovať celkový investičný náklad tri milióny eur. A my ako vlastníci z našich súkromných zdrojov sme pripravení kofinancovať ho do výšky 20 percent,“ vyhlásil Maták.
„Ak to vezmeme z pohľadu rekonštrukcie, ktorá je v silách nášho klubu, je dôležité, aby sme zrekonštruovali hlavne vstupné priestory,“ poznamenala Vilčeková.
Nová Olympia na papieri
„Tá hala nie je v stave, v ktorom by dlhodobo dokázala byť prevádzkyschopná. Čiže je to na rozhodnutí fondu a príslušných štátnych úradníkov, či chcú, aby tá hala zostala v Nitre alebo nie,“ uviedol Maták.
Náhradou za starú Olympiu by mohla byť nová športová hala Olympia. Projekt je však stále len na papieri. Aj toto športovisko sa uchádza o peniaze z Fondu na podporu športu.
„Nová športová hala bude stáť na vynikajúcom mieste, lebo je v športovom areáli vedľa futbalového štadióna. A ja pevne verím, že nová hala sa tam presne zmestí aj s rozmermi, ktoré spĺňajú podmienky pre volejbal, gymnastiku, atletiku aj box,“ povedal Hlavačka.
„Vklad mesta je cez Nitriansku investičnú, ktorá je stopercentnou dcérou mesta Nitry, ktorá je vlastníkom pozemkov, s tým, že v minulosti bola podpísaná nájomná zmluva pre budúceho zhotoviteľa na multifunkčnú halu, ktorá by tu mala stáť,“ vysvetlil Ballay.
„Z toho, čo viem z rozhovoru s pánom Hlavačkom, si myslím, že oni plánujú postaviť nižšiu halu určenú pre iné typy športov. Takže nemyslím si, že sme konkurenti,“ vyhlásil Maták.
„Priznám sa, že je to na Fonde na podporu športu a tým, že je to národný význam, je veľmi ťažké odhadnúť, ako komisia na Fonde na podporu športu rozhodne. Dopyt na športovú infraštruktúru, pokiaľ viem, je veľmi vysoký,“ povedal Ballay.
Korytnačka v Žiline
Už roky visia otázniky nad ikonickou športovou halou na Bôriku v Žiline. Pre svoj tvar dostala prezývku korytnačka.
„Hala bola také nechcené dieťa. Keď mesto bolo majiteľom toho objektu, neinvestovalo v podstate úplne minimálne prostriedky do akejkoľvek rekonštrukcie,“ povedal poslanec mesta Žilina Karol Čepec z centra voľného času Žirafa.
„Korytnačka je pre Žilinčanov srdcová otázka, veľmi citlivá. Hala tým, že sa nachádza v strede mesta a má k dispozícii obrovské parkovacie priestory, bola pre Žilinu a široké okolie veľkým lákadlom, či už pre športové alebo kultúrne podujatia,“ uviedol generálny sekretár OZ Slovan Malá Fatra – HK Žilina Milan Jasenka.
„Vtedajší primátor Slota mal takú dlhodobú chuť sa jej zbaviť za každú cenu. V roku 2004 alebo 2005 dokonca inzeroval v Financial Times, kde tú halu ponúkal na predaj. On veľmi rád používal myšlienku, že energeticky je to dobrá hala, ale na Kubu,“ spomínal Čepec.
„Táto hala mala aj zasúvacie hľadiská. Úžasné na nej bolo to, že naraz v hale mohli športovať alebo trénovať štyri až päť klubov,“ povedal Jasenka.
„Mesto Žilina nie je vlastníkom tohto objektu od roku 2006,“ informovala hovorkyňa mesta Žilina Zuzana Ondrášová.
„Pritom hala bola z pohľadu zaťaženia na mestský rozpočet pri dotačnej schéme minimálna v porovnaní napríklad so susediacou plavárňou alebo úplne minimálna v porovnaní so zimným štadiónom. Takže argument o tom, že je tu drahá prevádzka, drahá rekonštrukcia, neobstojí,“ skonštatoval Čepec.
Neúspešný boj o záchranu
„V roku 2016, kedy bola ešte reálna šanca zachrániť ikonickú stavbu žilinskej športovej haly, sme spolu so športovcami a ďalšími aktívnymi Žilinčanmi spustili petíciu za jej záchranu. Petícia bola adresovaná trom najvyšším ústavným činiteľom a podpísalo ju viac ako päťtisíc ľudí,“ priblížil poslanec mesta Žilina Martin Kapitulík.
„Svoju kariéru som začala v športovej hale na Bôriku, preto som sa rozhodla bojovať o záchranu korytnačky,“ uviedla bývalá reprezentantka SR v gymnastike Dobroslava Lehotská.
„Žiaľ, v tej dobe nebola politická vôľa ani na miestnej, ani na národnej úrovni. Alebo neboli peniaze, neviem, aby sa športová hala zachránila,“ dodal Kapitulík.
„Tým, že sa hala odpredala, športovci prišli zo dňa na deň o športové vybavenie. A pre toto športové vybavenie nebola žiadna náhrada v Žiline. To znamená, že sme prišli o možnosť trénovania, o možnosť hrania,“ informoval Jasenka.
„Viackrát boli pokusy aj v zastupiteľstve o vysporiadanie vlastníctva k tejto športovej hale, všetky boli neúspešné,“ uzavrel Kapitulík.
Hala je zatiaľ v čiastočnej prevádzke. V prenájme ju má Centrum voľného času Žirafa, ktoré aj s pomocou dobrovoľníkov vybudovalo dve hracie plochy.
Osud žilinskej ikony sa po rokoch váhania mesta naplní čoskoro. Developerská spoločnosť Licitor testuje, čo v lokalite môže postaviť. Podľa jej konateľa Patrika Kurimského rozhodnutie padne do konca tohto roka.
„V tejto chvíli platí, že nemáme podaný projekt na prestavbu športovej haly ani projekt na jej zbúranie. Rovnako nie je predložený finálny projekt riešenia celého územia. Pracujeme na urbanistickom overovaní možností využitia územia,“ informoval konateľ Licitor development Patrik Kurimský.
